1.2 Ale vážne, to s Adamom a Evou sa naozaj stalo?

Áno. Človek je vrcholom stvorenia, pretože Boh stvoril človeka na svoj obraz (Gn 1,27).

Stvorenie človeka je jasne odlíšené od stvorenia iných živých vecí. Človek je osobou, čo znamená, že sa vďaka porozumeniu a vôli dokáže rozhodnúť pre lásku, ale aj proti nej. [Youcat 56]

Siedme prikázanie predpisuje rešpektovanie cudzieho vlastníctva praktizovaním spravodlivosti a lásky, miernosti a solidárnosti. Osobitne vyžaduje dodržanie sľubov a uzavretých zmlúv, nápravu spáchanej nespravodlivosti a vrátenie toho, čo bolo nespravodlivo nadobudnuté; rešpektovanie neporušiteľnosti stvorenstva rozumným a umierneným využívaním nerastných, rastlinných a živočíšnych zdrojov na celom svete s osobitným ohľadom na tie druhy, ktoré ohrozuje vymretie. [KKKC 506]

Boží stvoriteľský plán napĺňame vtedy, keď sa staráme o Zem v súlade s jej zákonitosťami života, s jej druhovou rozmanitosťou, s jej prirodzenou krásou a s jej obnovujúcim sa bohatstvom ako o svoj životný priestor a keď tento životný priestor múdro udržiavame, aby sa v ňom dobre žilo aj budúcim generáciám.  

V knihe Genezis hovorí Boh: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte šiju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi“(Gn 1, 28). S „podmanením zeme“ však človeku nebolo dané absolútne právo svojvoľne disponovať so živou a neživou prírodou, so zvieratami a rastlinami. Byť stvorený na Boží obraz znamená, že sa človek má starať o Božie stvorenie ako pastier a ochranca. Pretože v prvej knihe Písma je tiež napísané: „i vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil“(Gn 2, 15). [Youcat 436]

Zvieratá sú, podobne ako my, stvorenia, o ktoré sa máme starať a z ktorých sa máme radovať tak, ako sa aj Boh teší z ich existencie.

Zvieratá sú Božím stvorením a sú obdarené citom. Je hriechom týrať ich, nechať trpieť a bez príčiny ich zabíjať. Človek však nesmie nadraďovať lásku k zvieratám nad lásku k ľuďom. [Youcat 437]

Je to dôležité preto, lebo stvorenie je základom všetkých spasiteľných Božích plánov. Robí zjavnou všemohúcu a múdru Božiu lásku. Je prvým krokom k zmluve jedného Boha s jeho ľudom. Je začiatkom dejín spásy, ktoré vrcholia v Kristovi. Je prvou odpoveďou na základné otázky človeka o jeho pôvode a o jeho cieli. [KKKC 51]

Nie. Veta „Boh stvoril svet" nie je nijakou prehnanou prírodovedeckou výpoveďou, ale teologickým výrokom, čiže výrokom o božskom zmysle Boha (theos = Boh, logos = zmysel) a pôvode vecí. 

Správa o stvorení sveta nie je prírodovedeckým pokusom vysvetliť počiatok sveta. „Boh stvoril svet“ je teologický výrok a jeho obsahom je vzťah sveta k Bohu. Boh chcel mať svet; udržuje ho a chce ho doviesť k naplneniu. Byť stvorený je trvalá kvalita vecí a základná pravda o nich. [Youcat 41]

Sám Boh, ktorý je mimo času a priestoru, stvoril svet z ničoho a povolal k bytiu všetky veci. Všetko, čo je, závisí od Boha a zotrváva vo svojom bytí len vďaka tomu, že Boh si praje, aby to tak bolo.  

Stvorenie sveta je spoločným dielom trojjediného Boha. Otec je všemohúcim stvoriteľom. Syn je zmyslom a srdcom sveta: „V ňom bolo stvorené všetko“(Kol 1 , 16). Na čo je svet dobrý, si uvedomíme až vtedy, keď spoznáme Krista a pochopíme, že svet smeruje k jedinému cieľu: k pravde, dobrote a kráse Pána. Duch Svätý všetko udržiava a zjednocuje; on všetko „oživuje“(Jn 6,63). [Youcat 44]

Obraz pracovného týždňa, ktorý korunuje deň odpočinku (Gn 1 , 1 - 2 , 3), vyjadruje, ako dobre, krásne a múdro je usporiadané stvorenie.

Zo symboliky „šesťdenného diela stvorenia“ možno vyvodiť dôležité princípy: 1. neexistuje nič, čo by Stvoriteľ nepovolal k bytiu; 2. všetko, čo existuje, je vo svojej podstate dobré; 3. aj to, čo sa pokazilo, má dobré jadro; 4. stvorené bytosti a veci sú navzájom prepojené a sú tu jedny pre druhé; 5. stvorenie vo svojom poriadku a harmónii odzrkadľuje nekonečnú Božiu dobrotu a krásu; 6. v stvorení existuje určitá hierarchia: človek je nadriadený nad zvieratami, zvieratá nad rastlinami a rastliny nad neživou hmotou; 7. stvorenie smeruje ku dňu veľkej slávnosti, keď Kristus privedie svet k svojmu naplneniu a Boh bude všetko vo všetkom. [Youcat 46]

Božie odpočinutie od práce poukazuje na dokončenie stvorenia, ktoré je mimo všetkého ľudského úsilia.  

Akokoľvek je pracujúci človek mladším partnerom svojho Stvoriteľa (pórov. Gn 2, 15), v nijakom prípade nedokáže vlastným úsilím spasiť svet. Cieľom stvorenia je „nové nebo a nová zem“(Iz 65, 17) prostredníctvom spásy, ktorú dostávame ako dar. Preto je i nedeľný odpočinok, ktorý je predzvesťou nebeského odpočinku, nadradený práci, ktorá nás naň pripravuje. [Youcat 47]

„Svet bol stvorený na Božiu slávu“

(1. vatikánsky koncil). 

Nejestvuje nijaký iný dôvod stvorenia ako láska. V nej sa zjavuje Božia sláva a vznešenosť. Chváliť Boha preto neznamená len tlieskať Stvoriteľovi. Človek predsa nie je iba obyčajným divákom stvoriteľského diela. Chváliť Boha znamená vďačne prijať vlastné bytie spolu s celým stvorením. [Youcat 48]