DeoQuest and TweetignwithGOD

 

All Questions
prev
Predchádzajúce:8.44 Čo ak nedokážem odpustiť? Ako môžem odpustiť nepriateľovi?
next
Ďalej:1.2 Ale vážne, to s Adamom a Evou sa naozaj stalo?

1.1 Nevylučuje Veľký tresk vieru v Boha?

Stvorenie alebo náhoda?

Niektorí ľudia si myslia, že cirkev je proti vede, a preto musia kresťania odmietať aj Veľký tresk. Opak je však pravdou!

Teóriu Veľkého tresku dokonca po prvý raz predstavil katolícky kňaz, Georges Lemaître (†1966), ktorú oficiálne uznala aj samotná cirkev. Predstava Veľkého tresku sa veľmi dobre dopĺňa s vierou, že Boh stvoril svet ‚ex nihilo‘ (z ničoho).

Teória Veľkého tresku nevylučuje vieru v Boha. Naopak, môžeme v ňu veriť ako v spôsob, ktorým Boh začal tvoriť vesmír.
Múdrosť Cirkvi

Ako stvoril Boh vesmír?

Boh stvoril vesmír slobodne, s múdrosťou a s láskou. Svet nie je výsledkom nutnosti, ani slepého osudu či náhody. Boh „z ničoho“ (ex nihilo) (2 Mach 7,28) stvoril svet, ktorý je usporiadaný a dobrý, a ktorý on sám nekonečne presahuje. Boh zachováva svoje stvorenie pri živote a udržiava ho, pričom mu dáva schopnosť konať a vedie ho k svojmu naplneniu prostredníctvom svojho Syna a Ducha Svätého. [KKKC 54]

Je svet dielom náhody?

Nie. Boh, nie náhoda, je príčinou existencie sveta. Ani jeho pôvod, ani jeho vnútorné usporiadanie či účelnosť nie sú výsledkom „bezcieľne“ pracujúcich síl.   

Kresťania veria, že v stvorení môžu vidieť Boží rukopis. Vedcom, ktorí hovoria o celom svete ako o náhodnom, bezvýznamnom a bezcieľnom procese ponúkol Ján Pavol II v roku 1985 túto odpoveď: „Pokiaľ by niekto chcel tvárou v tvár univerzu, v ktorom objavujeme také komplexné usporiadanie jednotlivých prvkov a takú úžasnú účelnosť života, hovoriť o náhode, jedným dychom by tak tvrdil, že úsilie o výklad sveta takého, aký sa nám javí, je márne. Tento postoj by zodpovedal prijatiu tézy, že existuje účinok bez príčiny. Znamenalo by to odložiť ľudský rozum, prestať premýšľať a hľadať riešenie problémov.“[Youcat 43]

Toto hovoria cirkevní otcovia

Pre veci, ktoré sa rodia a vznikajú, je prirodzené odvádzať svoj pôvod od toho, čo už jestvuje. Podľa mňa však rovnako možno povedať, že nič nie je rovnako večne trvácne ako Boh sám, ale že všetko, čo jestvuje, má pôvod v ňom. [sv. Metod, O slobodnej vôli, kap. 2 (PL 18, 244)]