1.7 Prečo by som mal/-a veriť v Boha?
Ľudia vo svojich životoch túžia za najvyšším šťastím. Mnohí ľudia zistili, že z dlhodobého hľadiska nenájdu šťastie v úspechu, moci alebo majetku. Ľudia často spomínajú vzťahy ako dôležitý zdroj šťastia. Pravé šťastie prichádza zvnútra, z poznania, že sme milovaní a že robíme správnu vec.
Najdôležitejšou pravdou o človeku je, že patríme Bohu – stvoril nás a miluje nás. Najvyššie šťastie napokon možno nájsť len v ňom. Znie to možno jednoducho, ale je hlbokou pravdou, že aby človek dosiahol šťastie, stačí sa len v srdci stotožniť s plánom, ktorý Boh pre človeka pripravil a spolupracovať s ním.
Prečo je v človekovi túžba po Bohu?
Sám Boh, keď stvoril človeka na svoj obraz, vpísal do jeho srdca túžbu vidieť ho. Hoci človek túto túžbu často ignoruje, Boh ho neprestáva priťahovať k sebe, aby žil a našiel v ňom tú plnosť pravdy a šťastia, ktorú neprestajne hľadá. Človek je teda svojou prirodzenosťou a svojím povolaním náboženskou bytosťou, schopnou vstúpiť do spoločenstva s Bohom. Toto dôverné a životné spojenie s Bohom dáva človekovi jeho základnú dôstojnosť. [KKKC 2]
Prečo hľadáme Boha?
Boh nám vložil do srdca túžbu, aby sme ho hľadali a našli. Sv. Augustín hovorí: „Stvoril si nás pre seba a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe.“ Túto túžbu po Bohu nazývame náboženstvom.
Pre človeka je prirodzené, že hľadá Boha. Celé jeho úsilie o pravdu a šťastie je napokon hľadaním toho, čo ho absolútne nesie, absolútne uspokojuje, absolútne pohýna. Človek je až vtedy sám sebou, keď nájde Boha. „Kto hľadá pravdu, vedome či nevedome hľadá Boha“ (sv. Edita Steinová). [Youcat 3]
[Boh] je žriedlom našej blaženosti, on je cieľom všetkých našich túžob… smerujeme k nemu láskou, aby sme potom spočinuli v ňom a boli blažení preto, lebo sme dosiahli svoj cieľ. [sv. Augustín, Boží štát, kniha 10, kap. 3 (PL 41, 298)]
