4.32 Čo ak ľudia nemôžu mať deti?
Túžba páru založiť si rodinu je prirodzená a je súčasťou toho, ako úžasne nás ľudí Boh stvoril. Je naozaj smutné, ak manželský pár nemôže napokon počať dieťa. Ak je možné túto situáciu vyriešiť lekárskymi prostriedkami, je to naozaj skvelé. Ale pozor: nie všetko, čo je možné, je aj správne – napríklad umelé oplodnenie vedie k rozličným etickým problémom.
Dieťa je vždy darom, ktorý v konečnom dôsledku pochádza od Boha; nejde o „výrobok“ laboratória. Niekedy je jediným riešením prijať situáciu, hoci tá protirečí prirodzenej túžbe manželského páru. Jednou z možností je aj adopcia. Napokon, manželstvo môže byť naozaj plodné aj inak, bez detí.
Čo môžu robiť manželia, keď nemajú deti?
V prípade, že by manželom nebol daný dar dieťaťa, môžu po vyčerpaní oprávnených prostriedkov lekárskej vedy prejaviť svoju veľkodušnosť tým, že vezmú do opatery alebo adoptujú deti, alebo tým, že budú vykonávať dôležité služby v prospech blížneho. Tak sa stanú vzácnym spôsobom duchovne plodnými. [KKKC 501]
Aké prostriedky má k dispozícii pár, ktorý je bezdetný?
Manželské páry, ktoré trpia z dôvodu neplodnosti, môžu využiť všetky lekárske metódy, ktoré neodporujú dôstojnosti ľudskej osoby, právam plodeného dieťaťa a posvätnosti sviatostného manželstva.
Nejestvuje absolútne právo na dieťa. Každé dieťa je Božím darom. Manželské páry, ktorým sa tento dar odopiera, hoci využili všetku povolenú lekársku pomoc, môžu prijať dieťa do pestúnskej starostlivosti alebo si ho adoptovať alebo sa môžu inak angažovať v sociálnej oblasti, napríklad venovať sa opusteným deťom. [Youcat 422]
Cirkev si pozorne všíma ťažkosti neplodných párov, zaujíma sa o ne a práve z tohto dôvodu podporuje aj medicínsky výskum. Veda však neprináša vždy pozitívne odpovede na túžobné volanie množstva párov. Chcem teda pripomenúť párom, ktoré trpia neplodnosťou, že táto vždy nenarúša povolanie k manželstvu. Manželia sú vždy povolaní prostredníctvom krstu a manželstva k tomu, aby spolupracovali s Bohom pri vytváraní nového života. Povolanie k láske je vlastne povolaním k sebadarovaniu, a tomu nemožno zabrániť žiadnou fyzickou prekážkou. Preto vždy, keď veda neprináša uspokojivú odpoveď, je tu odpoveď Krista, ktorá prináša svetlo. [Pápež Benedikt XVI., príhovor Pápežskej akadémii pre život, 25. februára 2012]
