DeoQuest and TweetignwithGOD

 

All Questions
prev
Predchádzajúce:4.35 Čo je to klonovanie?
next
Ďalej:4.37 Kedy je človek mŕtvy?

4.36 A čo kmeňové bunky alebo geneticky modifikované plodiny?

Umelé oplodnenie, embryá a klonovanie

Kmeňové bunky sú zvláštne bunky, ktoré hrajú kľúčovú úlohu pri vývine ľudského tela. Niektoré druhy kmeňových buniek možno pestovať v laboratóriu, aby sme z nich vytvorili tkanivo užitočné pre ľudí s konkrétnymi ochoreniami. To, či je takáto liečba správna, závisí od pôvodu kmeňových buniek.

Ak boli kmeňové bunky získané napríklad z pupočnej šnúry, je to v poriadku: tento zákrok neubližuje ľudskej bytosti. Na tieto účely však nikdy nesmie byť použité embryo čiže maličká ľudská bytosť. Neexistujú však žiadne vážne námietky voči geneticky upravovaným rastlinám a zvieratám,  ak sa tieto úpravy vykonávajú s úctou a slúžia ľuďom.

Kmeňové bunky možno použiť na liečbu, nikdy však za cenu ďalšieho ľudského života. S istou dávkou opatrnosti môžeme používať geneticky upravené plodiny.
Múdrosť Cirkvi

Čo je spoločné dobro?

Spoločné dobro sa chápe ako súhrn tých podmienok sociálneho života, ktoré skupinám a jednotlivcom umožňujú dosiahnuť vlastnú dokonalosť. [KKKC 407]

Čo zahŕňa spoločné dobro?

Spoločné dobro zahŕňa: rešpektovanie a zveľaďovanie základných práv osoby; rozvoj duchovných a časných dobier osôb a spoločnosti; pokoj a bezpečnosť všetkých. [KKKC 408]

Kde sa najplnšie uskutočňuje spoločné dobro?

Spoločné dobro sa najplnšie uskutočňuje v tých politických spoločenstvách, ktoré chránia a napomáhajú spoločné dobro občanov a intermediárnych (menších) spoločenstiev, pričom nezabúdajú na univerzálne dobro ľudskej rodiny. [KKKC 409]

Aké je poslanie biskupa v partikulárnej cirkvi, ktorá mu je zverená?

Biskup, ktorému je zverená určitá partikulárna cirkev, je viditeľným princípom a základom jednoty tejto cirkvi. Ako Kristov námestník vykonáva v jen prospech pastiersky úrad, pričom mu pomáhajú jeho kňazi a diakoni. [KKKC 327]

Kedy sú vedecké, lekárske alebo psychologické pokusy na osobách alebo skupinách ľudí mravne oprávnené?

Vedecké, psychologické a lekárske pokusy na živom človeku sú povolené iba za predpokladu, že slúžia celkovému dobru človeka a spoločnosti a keď sa uskutočňujú so súhlasom dotyčných osôb, dostatočne informovaných, bez neprimeraného rizika pre ich život a telesnú i duševnú integritu.

Okrem toho pokusy nesmú vystavovať človeka neprimeranému riziku. Pokiaľ má niekto v úmysle urobiť z človeka objekt výskumu bez jeho súhlasu, dopúšťa sa zločinu. Známy je prípad Wandy Poltawskej, poľskej účastníčky odboja a blízkej spolupracovníčky pápeža bl. Jána Pavla II. , ktorá sa v čase nacistickej hrôzovlády stala obeťou zločineckých pokusov na ľuďoch v koncentračnom tábore Ravensbrück. Neskôr sa táto lekárka-psychiatrička zasadzovala o obnovu lekárskej etiky a patrila k zakladajúcim členom Pápežskej akadémie pre život. [Youcat 390]

Toto hovoria pápeži

Iste, cirkev oceňuje a povzbudzuje pokrok biomedicínskych vied, ktoré otvárajú doteraz netušené a nevídané možnosti liečby, napríklad použitie somatických kmeňových buniek alebo liečba s cieľom obnoviť plodnosť či odstrániť genetické poruchy. Cirkev však zároveň cíti povinnosť osvetľovať svedomie, aby bol zaistený len autentický pokrok, teda taký vedecký pokrok, ktorý si naozaj ctí každú ľudskú bytosť a zachováva jej osobnú dôstojnosť, pretože je stvorená na Boží obraz. [Pápež Benedikt XVI., príhovor Kongregácii pre náuku viery, 31. januára 2008]