4.33 A čo umelé oplodnenie a náhradné matky?
Deti sú ovocím intímneho zážitku lásky medzi mužom a ženou. Cirkev môže prijať jedine také lekárske zákroky, ktoré zachovávajú prepojenie medzi manželským spojením a plodením. Preto Cirkev odmieta takmer všetky metódy umelého oplodnenia, a to aj napriek tomu, že dobre chápem smútok rodičov, ktorí nemôžu počať dieťa.
Náhradné materstvo vedie k rozličným neprirodzeným a neľudským situáciám, a preto by za každých okolností malo byť odmietnuté.
Aký postoj má Cirkev k donoseniu plodu v tele náhradnej matky a k umelému oplodneniu?
Každá lekárska a vedecká pomoc pri počatí dieťaťa sa musí ukončiť tam, kde by došlo prostredníctvom osoby mimo manželského páru k porušeniu a zničeniu spoločného rodičovstva alebo kde by sa plodenie znížilo na obyčajný technický akt mimo manželského sexuálneho spojenia.
Cirkev z úcty k dôstojnosti človeka odmieta plodenie detí prostredníctvom heterológnej alebo homológnej inseminácie. Boh zaručuje každému dieťaťu právo na jedného otca a jednu matku, právo tohto otca a matku poznať a s využitím všetkých možností vyrastať v prostredí ich vzájomnej lásky. Umelé oplodnenie darovaním cudzej spermie (heterológna inseminácia) ničí tiež ducha manželstva, v ktorom sa manželom zaručuje právo stať sa otcom a matkou výlučne vďaka druhému partnerovi. No aj homológna inseminácia (spermia pochádza od vlastného manžela) robí z dieťaťa obyčajný produkt technického procesu a už nie plod milujúceho zjednotenia v osobnom sexuálnom stretnutí. Keď sa však dieťa stáva produktom, okamžite sa vynára cynická otázka o kvalite a záruke produktu. Cirkev odmieta aj PID (preimplantačnú diagnostiku), ktorej cieľom je zabitie nedokonalých embryí. Aj náhradné materstvo, pri ktorom je umelo splodené embryo vložené do tela cudzej ženy, odporuje dôstojnosti človeka. [Youcat 423]
Pri plodení nového stvorenia je ešte jasnejšie jeho nenahraditeľné puto s manželským spojením, skrze ktoré sa manžel stane otcom v spojení s manželkou a manželka matkou v spojení s manželom. Plán Stvoriteľa je vpísaný do fyzickej a duchovnej prirodzenosti muža a ženy a ako taký má univerzálnu hodnotu.
Úkon, v ktorom sa manželia stávajú rodičmi skrze vzájomné a úplné sebadarovanie, z nich vytvára spolupracovníkov Stvoriteľa pri privádzaní novej ľudskej bytosti, povolanej k večnému životu, na tento svet. Je to úkon taký bohatý, že presahuje aj život rodičov, preto ho nemožno nahradiť len nejakým technologickým zákrokom… Je skôr úlohou vedca skúmať príčiny mužskej a ženskej neplodnosti s cieľom predísť utrpeniu párov, ktoré túžia nájsť v dieťati potvrdenie a zavŕšenie vzájomného sebadarovania. [Pápež Ján Pavol II., príhovor Pápežskej akadémii pre život, 21. februára 2004]
