3.26 Má cirkev svoj vlastný kalendár?
Cirkevný rok sa začína štyri nedele pred Vianocami, kedy slávime narodenie Ježiša. Počas cirkevného – alebo liturgického – roka ako veriaci spoločne prežívame najdôležitejšie chvíle Ježišovho života. Pozornosť sa venuje aj niekoľkým sviatočným dňom, ktorými si ctíme Máriu a ďalších svätých.
Nedeľa je najdôležitejším dňom týždňa, pretože v nedeľu Ježiš vstal z mŕtvych. Preto ju nazývame aj ‚dňom Pána‘. V nedeľu sa od všetkých veriacich žiada, aby – ak je to čo len trochu možné – prišli do kostola, spoločne sa modlili a slávili Eucharistiu.
Čo je to liturgický rok (cirkevný rok)?
Liturgický alebo tiež cirkevný rok je prežívaním jednotlivých tajomstiev Ježišovho života v priebehu roka – počínajúc jeho vtelením až po jeho druhý príchod v sláve. Liturgický rok sa začína adventom, teda časom očakávania Pána, ktorý sa dovršuje vianočnými sviatkami. Potom speje k ešte väčšiemu vrcholu – k oslave Ježišovho spásneho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania na Veľkú noc. Veľkonočné obdobie uzatvára slávnosť Turíc, zoslania Ducha Svätého na Cirkev. V priebehu liturgického roka Cirkev slávi sviatky Panny Márie a svätých. Nimi si pripomína Božiu milosť, ktorá viedla týchto ľudí ku spáse. [Youcat 186]
Čo je stredobodom liturgického roka?
Stredobodom liturgického času je nedeľa, základ a jadro celého liturgického roka. Nedeľa dosahuje každý rok svoj vrchol vo Veľkej noci, sviatku sviatkov. [KKKC 241]
Aká dôležitá je nedeľa?
Nedeľa je stredobodom kresťanského života, pretože v nedeľu slávime zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Tak sa každá nedeľa stáva malou oslavou Veľkej noci.
Tomu, kto neslávi nedeľu alebo ju sám pre seba zrušil, zostáva iba týždeň so siedmimi pracovnými dňami. Človek, ktorý bol stvorený pre radosť, klesá na úroveň ťažného zvieraťa a otroka konzumu. Musíme sa už tu na zemi učiť správne oslavovať. V nebi je totiž stále nedeľa. [Youcat 187]
Privilegovanou cestou, ako sa zapojiť do tajomstva spásy uskutočňovaného v posvätných znameniach, je verné sledovanie liturgického roka a jeho dynamizmu. Nech sa duchovní pastieri venujú mystagogickej katechéze, takej drahej cirkevným otcom, ktorá pomáha objaviť význam liturgickým gest a slov a veriacim umožňuje prejsť od znakov k tajomstvu a vložiť doň celú svoju existenciu. [Pápež Ján Pavol II., Mane nobiscum Domine, č. 17]
