4.2 Čo by som mal/-a robiť so svojím životom?
V čase, keď sú vyhorenie a depresia na dennom poriadku, je to veľmi dôležitá otázka. Odpoveď na ňu je však vlastne celkom jednoduchá: ako ľudské bytosti máme za cieľ byť šťastní.
Cestu ku skutočnému šťastiu nájdeme iba v Ježišovi: on sám o sebe povedal, že je cesta (Jn 14,6)Jn 14,6: Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“. Ak teda túžiš nájsť najvyššie šťastie, je dôležité investovať do svojho vzťahu s Bohom. Šťastie dozaista nájdeš, pretože Boh ti pomôže zistiť, čo máš robiť so svojím životom.
V akom vzťahu sú blahoslavenstvá k túžbe človeka po šťastí?
Blahoslavenstvá odpovedajú na vrodenú túžbu po šťastí, ktorú Boh vložil do srdca človeka, aby ho pritiahol k sebe, a ktorú len on môže uspokojiť. [KKKC 361]
Prečo túžime po šťastí?
Boh nám vložil do srdca takú nekonečnú túžbu po šťastí, že ju nedokáže uspokojiť nič iné, iba Boh sám. Šťastie a radosť, ktoré v tomto svete prežívame, sú len náznakom večného šťastia. Túžba po večnom šťastí nás nabáda, aby sme milovali Boha nadovšetko. [Youcat 281]
Čo je sloboda a prečo existuje?
Sloboda je sila, ktorú nám dáva Boh, aby sme mohli konať úplne samostatne a sami za seba. Sloboda zahŕňa možnosť voliť medzi dobrom a zlom. Voľba zla je však zneužitím slobody.
Boh nás stvoril ako slobodných ľudí a praje si našu slobodu, aby sme sa z hĺbky srdca dokázali rozhodovať pre dobro, dokonca pre to najvyššie „Dobro“, teda pre Boha. Čím viac dobra konáme, tým sme slobodnejší. [Youcat 286]
Ani my, povolaní jeho vôľou v Kristovi Ježišovi nie sme ospravedlňovaní sebou samými, ani svojou múdrosťou, ani svojím dôvtipom, ani zbožnými skutkami, ktoré sme vykonali zbožným srdcom, ale vierou, ktorú všemohúci Boh od večnosti všetkých ospravedlnil. Jemu nech je sláva na veky vekov. Amen. Čo teda, bratia, urobíme? Prestaneme konať dobro, zanecháme lásku? Bože, nedopusť, aby sa tak stalo u nás. Radi, ochotne a rýchlo vykonajme každý dobrý skutok (porov. Tít 3,1). [sv. Klement Rímsky, List Korinťanom, kap. 32,4-5 (PL 1, 272)]
