1.11 Hovorí k nám Boh len cez Bibliu? Hovorí k nám aj iným spôsobom?

Apoštolská Tradícia je odovzdávanie Kristovho posolstva, ktoré sa už od začiatkov kresťanstva uskutočňovalo kázaním, svedectvom, ustanovizňami, kultom a inšpirovanými spismi. Apoštoli odovzdali svojim nástupcom, biskupom, a prostredníctvom nich všetkým pokoleniam až do konca čias to, čo prijali od Krista a čo ich naučil Duch Svätý. [KKKC 12]

Apoštolská Tradícia sa uskutočňuje dvoma spôsobmi: živým odovzdávaním Božieho slova (nazývaným jednoducho aj Tradíciou) a Svätým písmom, v ktorom je to isté posolstvo spásy zaznamenané písomne. [KKKC 13]

Pravú vieru nájdeme vo Svätom písme a v živom podaní Cirkvi. 

Nový zákon vznikol z viery Cirkvi. Písmo a Tradícia patria k sebe. Viera sa prednostne neodovzdáva prostredníctvom textov. V prvotnej cirkvi sa hovorilo, že Sväté písmo je „zapísané skôr v srdci Cirkvi ako na pergamene“. Už učeníci a apoštoli získali nový život predovšetkým cez živé spoločenstvo s Ježišom. Do tohto spoločenstva, ktoré po Ježišovom zmŕtvychvstaní ďalej pokračovalo novým spôsobom, pozývala mladá Cirkev ďalších ľudí Prví kresťania sa „vytrvalo zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách“ (Sk 2, 42). Boli jednotní a mali priestor aj pre iných. To robí Cirkev aj dnes. Kresťania pozývajú ďalších ľudí, aby poznali spoločenstvo s Bohom, ktoré sa uchovalo v pravej podobe od apoštolských čias až dodnes. [Youcat 12]

Vychádzajúc zo stvorenia, t. j. zo sveta a z ľudskej osoby, človek môže už samým rozumom s istotou poznať Boha ako pôvod a cieľ sveta a ako najvyššie dobro, pravdu a nekonečnú krásu. [KKKC 3]

Pri poznávaní Boha iba svetlom rozumu sa človek stretne s mnohými ťažkosťami. Okrem toho sám od seba nemôže vniknúť do hĺbky tajomstva Boha. Preto sa Boh rozhodol osvietiť ho svojím Zjavením nielen vzhľadom na pravdy, ktoré presahujú ľudskú chápavosť, ale aj vzhľadom na náboženské a morálne pravdy, ktoré, hoci samy osebe sú dostupné rozumu, môžu tak všetci poznať bez ťažkostí, s pevnou istotou a bez primiešania omylu. [KKKC 4]

Boh sa vo svojej dobrote a múdrosti zjavuje človekovi. Činmi a slovami zjavuje seba samého a svoj milostivý plán, ktorý v Kristovi od večnosti ustanovil v prospech ľudstva. Tento plán spočíva tom, že skrze milosť Ducha Svätého dá všetkým ľuďom účasť na Božom živote ako svojim adoptovaným synom vo svojom jednorodenom Synovi. [KKKC 6]

Áno. Áno, ľudský rozum môže s istotou poznávať Boha.  

Svet nemôže mať svoj pôvod a cieľ sám v sebe. Vo všetkom, čo existuje, sa skrýva viac, ako je na prvý pohľad zrejmé. Poriadok, krása a rozvoj sveta presahujú seba a poukazujú na Boha. Každý človek je otvorený pre pravdu, dobro a krásu. Vo svojom vnútri počuje hlas svojho svedomia, ktoré ho nabáda na dobré a vystríha ho pred zlým. Kto múdro kráča v týchto šľapajach, nájde Boha. [Youcat 4]

Spoznať neviditeľného Boha je veľkou úlohou ľudského ducha. Mnohí sa jej zľaknú. Mnohí nechcú poznať Boha aj preto, lebo by potom museli zmeniť svoj život. Kto hovorí, že otázka Boha nemá zmysel, zjednodušuje si to. [Youcat 5]

Človek môže rozumom poznať, že Boh existuje, nie však, aký naozaj je. Boh však túžil, aby sme ho poznali, a preto zjavil seba samého. 

Boh sa nám nemusel zjaviť, a predsa to urobil – z lásky. Podobne ako v láskyplnom ľudskom vzťahu môžeme poznať milovanú osobu, až keď nám otvorí svoje srdce, tak aj o najhlbších Božích myšlienkach sa dozvedáme vďaka tomu, že sa nám večný a tajomný Boh z lásky otvoril. Boh hovoril k ľuďom od okamihu stvorenia po celé dejiny praotcov až k dokonalému zjaveniu sa vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi. V ňom nám vylial svoje srdce a raz navždy zjavil svoju najvnútornejšiu podstatu. [Youcat 7]