3.40 Je pomazanie chorých to isté ako posledné pomazanie?

V starom zákone človek počas choroby skusuje svoju konečnosť. Súčasne chápe, že choroba je tajomným spôsobom spojená s hriechom. Proroci vytušili, že choroba môže mať aj vykupiteľskú hodnotu za hriechy vlastné i za hriechy iných. Takto človek prežíval chorobu pred Bohom a od neho úpenlivo vyprosoval uzdravenie. [KKKC 313]

Kristov súcit s chorými a jeho mnohé uzdravenia chorých sú jasným znamením, že s ním prišlo Božie kráľovstvo, a teda víťazstvo nad hriechom, nad utrpením a nad smrťou. Svojím utrpením a smrťou Kristus dáva utrpeniu nový zmysel: Ak je spojené s jeho utrpením, môže sa stať prostriedkom očistenia a spásy pre nás a pre všetkých. [KKKC 314]

Keďže Cirkev dostala od Pána rozkaz uzdravovať chorých, usiluje sa ho plniť starostlivosťou o chorých, sprevádzanou prosebnou modlitbou. Predovšetkým však vlastní osobitnú sviatosť pre chorých, ktorú ustanovil sám Kristus a o ktorej svedčí svätý Jakub:  „Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene“ (Jak 5,14). [KKKC 315]

Sviatosť chorých môže prijať každý veriaci, ktorý sa nachádza v kritickom zdravotnom stave alebo situácii.

Sviatosť chorých môže človek prijať v živote viac ráz. Preto má zmysel požiadať o túto sviatosť aj v mladom veku, ak má človek napríklad podstúpiť ťažkú operáciu. Mnohí kresťania v takejto situácii spájajú sviatosť chorých so sviatosťou zmierenia; v každom prípade chcú predstúpiť pred Boha s čistým svedomím. [Youcat 243]

Podstatou obradu pri slávení tejto sviatosti je modlitba kňaza spojená s pomazaním čela a rúk chorého posväteným olejom. [Youcat 244]

Sviatosť pomazania chorých môžu vysluhovať iba biskupi a kňazi. [KKKC 317]

Sviatosť pomazania chorých udeľuje osobitnú milosť, ktorá chorého užšie spája s Kristovým utrpením pre jeho vlastné dobro a pre dobro celej cirkvi, dáva mu posilu, pokoj a odvahu a aj odpustenie hriechov, ak sa nemohol vyspovedať. Niekedy, ak to Boh chce, táto sviatosť umožňuje aj navrátenie telesného zdravia. V každom prípade toto pomazanie pripravuje chorého na prechod do Otcovho domu. [KKKC 319]

Viatikum je Eucharistia prijatá tými, ktorí opúšťajú tento pozemský život a pripravujú sa na prechod do večného života. Prijatie tela a krvi zosnulého a vzkrieseného Krista vo chvíli prechodu z tohto sveta k Otcovi je semenom večného života a silou vzkriesenia. [KKKC 320]

Ježiš nám ukazuje: ak trpíme my, trpí aj nebo. Boh si dokonca praje, aby sme ho spoznali „v jednom z týchto jeho najmenších bratov“ (porov. Mt 25,40). Preto Ježiš zveril svojim učeníkom starostlivosť o chorých ako prvoradú úlohu. Vyzval ich: „Chorých uzdravujte!“ (Mt 10,8) a prisľúbil im Božiu moc: „V mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú“ (Mk 16,17-18).     

Kresťanstvo od počiatku stavia do centra svojej pozornosti starých, chorých a núdznych ľudí. BI. Matka Tereza, ktorá zbierala zomierajúcich v kalkatských kanáloch, je len jedným ohnivkom dlhej reťaze kresťanov, čo objavili Ježiša práve v tých, ktorí boli vylúčení a vyhodení na okraj spoločnosti. Keď sú kresťania naozaj tým, čím majú byť, vychádza z nich uzdravujúca sila. Niektorým je dokonca dané mocou Ducha Svätého uzdravovať iných z ich telesných neduhov (dar uzdravovať, charizmy) [Youcat 242]