3.11 Akou modlitbou je Otče náš?

Otče náš je „súhrn celého evanjelia“ (Tertulián), „najdokonalejšia modlitba“ (svätý Tomáš Akvinský). Je umiestnený v strede Kristovej reči na vrchu (Mt 5 – 7) a preberá vo forme modlitby podstatný obsah evanjelia.  [KKKC 579]

Slovo „náš“ vyjadruje celkom nový vzťah k Bohu Otcovi.  Keď sa modlíme, klaniame sa mu a oslavujeme ho zároveň so Synom a s Duchom Svätým. V Kristovi sme „jeho“ ľud a on je „náš“ Boh odteraz a po celú večnosť. Hovoríme totiž Otče „náš“ lebo Kristova Cirkev je spoločenstvom množstva bratov a sestier, ktorí majú „jedno srdce a jednu dušu“ (Sk 4,32). [KKKC 584]

Modlitba Pána obsahuje sedem prosieb k Bohu Otcovi. Prvé tri, viac zamerané na Boha, nás priťahujú k nemu, na jeho slávu: charakteristickou vlastnosťou lásky je myslieť predovšetkým na toho, koho milujeme. Vnukajú nám, o čo ho máme osobitne prosiť: posvätenie jeho mena, príchod jeho kráľovstva, plnenie jeho vôle. Posledné štyri predkladajú Otcovi milosrdenstva naše biedy a naše očakávania. Prosíme ho, aby nás živil, aby nám odpustil, aby nám pomáhal v pokušeniach a oslobodil nás od Zlého. [KKKC 587]

Prosíme Boha Otca, aby nás nenechal samých a napospas pokušeniu, a zároveň aj Ducha, aby sme vedeli rozlišovať na jednej strane medzi skúškou, ktorá pomáha rásť v dobrom, a pokušením, ktoré vedie k hriechu a smrti, a na druhej strane medzi pokušením a súhlasom s pokušením. Táto prosba nás spája s Ježišom, ktorý zvíťazil nad pokušením svojou modlitbou. Ona úpenlivo prosí o milosť bedlivosti a vytrvalosti v dobrom až do konca. [KKKC 596]

Otče náš, ktorý si na nebesiach,
posväť sa meno tvoje,
príď kráľovstvo tvoje,
buď vôľa tvoja
ako v nebi, tak i na zemi.
Chlieb náš každodenný dej nám dnes
a odpusť nám naše viny,
ako i my odpúšťame svojim vinníkom,
a neuveď nás do pokušenia,
ale zbav nás Zlého.
Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva
naveky. Amen.

Po latinsky:
Pater noster, qui es in caelis;
sanctificetur nomen tuum; adveniat regnum tuum,
fiat voluntas tua, sicut in caelo et in terra.
Panem nostrum quotidianum da nobis hodie;
et dimitte nobis debita nostra,
sicut et nos dimittimus debitoribus nostris;
et ne nos inducas in tentationem;
sed libera nos a malo.
Quia tuum est regnum, et potestas, et gloria
in saecula. Amen.

Otče náš je jediná modlitba, ktorú Ježiš osobne naučil svojich učeníkov (porov. Mt 6, 9-13; Lk 11, 2-4). A preto sa nazýva aj „modlitba Pána“. Veriaci všetkých kresťanských vyznaní sa ju denne modlia počas bohoslužieb i v súkromí. Záver, „Lebo tvoje je kráľovstvo…“ sa spomína už v Učení dvanástich apoštolov (Didaché, cca. r. 150 po Kr.), možno ho teda pripojiť k modlitbe Otče náš. [Youcat 511]

Osmeľujeme sa nazývať Boha Otcom, lebo Ježiš nás povolal do jeho blízkosti a urobil z nás Božie deti. V spoločenstve s tým, ktorý „je v lone Otca“ (Jn 1,18), smieme volať „Abba, Otče“. [Youcat 515]

Otče náš nám umožňuje radostne objavovať, že sme deti jedného Otca. Naším spoločným poslaním je chváliť nášho Otca a žiť spolu navzájom ako „jedno srdce a jedna duša“ (Sk 4, 32).

Pretože Boh Otec miluje každé zo svojich detí rovnakou výlučnou láskou, akoby každý z nás bol jediným dôvodom jeho náklonnosti, musíme sa aj my k sebe správať úplne novým spôsobom: v pokoji, pozorne a láskyplne, akoby každý bol úžasným zázrakom hodným obdivného jasotu, akým pred Božou tvárou skutočne je. [Youcat 517]

„Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“  (Mt 4,4 podľa Dt 8,3).

Tieto slová Písma nám pripomínajú, že človek pociťuje aj duchovný hlad, ktorý nemožno utíšiť hmotnými prostriedkami. Človek môže z nedostatku chleba zomrieť od hladu; ale môže zomrieť aj preto, že dostane iba chlieb. Preto sa táto prosba hladu po Božom slove a po Kristovom tele. Našu dušu živí ten, kto má „slová večného života“ (Jn 6 ,68) a kto je pokrmom, ktorý sa nikdy nepominie (porov. Jn 6 ,27) – Eucharistiou. [Youcat 523]

,,Zlým“ v modlitbe Otče náš sa nemyslí nejaká negatívna duchovná sila alebo energia, ale je to zosobnený Zlý, ktorého Sväté písmo nazýva pokušiteľom, otcom lži, satanom alebo diablom.

Nikto nepoprie, že zlo vo svete má ničivú moc, že nás obklopujú diabolské pokušenia, že v dejinách často prebiehali a prebiehajú démonické procesy. Iba Sväté písmo nazýva veci pravým menom: „Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach“ (Ef 6, 12). Prosba modlitby Otče náš o záchranu pred Zlým prináša pred Boha všetku biedu tohto sveta a vzýva všemohúceho Boha, aby nás chránil pred Zlým (embolizmus). [Youcat 526]

Kresťania podobne ako Židia od najstarších čias zakončujú svoje modlitby slovom „Amen“ čím hovoria: „Nech sa tak stane!“

Tam, kde hovoríme „Amen“ ku svojim slovám, „Amen“ ku svojmu životu, „Amen“ k budúcej radosti, tam sa stretáva nebo so zemou a my dosahujeme cieľ: Lásku, ktorá nás na začiatku stvorila. [Youcat 527]