4.6 Ako spoznám Božiu vôľu?
Niekedy je náročné vytvoriť si odstup od sveta plného hluku a rozptyľovania. Občas je však naozaj potrebné postarať sa o to, aby Božia vôľa znela v živote hlasnejšie než vôľa druhých.
Spomeň si na Ježiša, ktorý sa pravidelne modlieval, obzvlášť v noci. Teraz je rad na tebe: vyhraď si čas, ktorý stráviš s Bohom osamote a počas ktorého budeš skúmať, čo má pre teba pripravené.
Čo je modlitba?
Modlitba je povznesenie duše k Bohu alebo prosba k Bohu o dobrá, ktoré sa zhodujú s jeho vôľou. Modlitba je vždy darom Boha, ktorý prichádza stretnúť sa s človekom. Kresťanská modlitba je osobný a živý vzťah Božích detí k ich nekonečne dobrému Otcovi, jeho Synovi Ježišovi Kristovi a k Duchu Svätému, ktorý prebýva v ich srdci. [KKKC 534]
Ako znie „Päť cirkevných prikázaní“
1) V nedeľu a v prikázaný sviatok sa zúčastniť na svätej omši. 2) Zachovávať prikázané dni pokánia. 3) Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo Veľkonočnom období prijať Oltárnu sviatosť. 4) Uzatvárať manželstvo pred tvárou Cirkvi. 5) Podporovať cirkevné ustanovizne. [Youcat 345]
Prečo máme cirkevné prikázania a ako nás zaväzujú?
„Päť cirkevných prikázaní“ nám chce svojimi minimálnymi požiadavkami pripomínať, že nemožno byť kresťanom bez morálneho úsilia, bez konkrétnej účasti na sviatostnom živote Cirkvi a bez solidárneho spojenia s ňou. Tieto prikázania sú záväzné pre každého kresťana katolíka. [Youcat 346]
Prečo musíme na sebe pracovať?
Na sebe musíme pracovať preto, aby sme mohli konať dobro v slobode, s radosťou a ľahkosťou. V tom nám v prvom rade pomáha pevná viera v Boha a to, že s Božou pomocou v sebe upevňujeme zdravé postoje, nepoddávame sa neusporiadaným vášňam a svoj rozum i vôľu zameriavame vždy a jednoznačne na dobro.
K hlavným ľudským čnostiam patrí rozvážnosť (lat. prudentia), spravodlivosť (lat. iustitia), mravná sila (lat. fortitudo) a miernosť (lat. temperantia). Nazývajú sa tiež „základné, kardinálne čnosti“ (z lat. cardinalis = hlavný). [Youcat 300]
Ako možno dosiahnuť rozvážnosť?
Človek je rozvážny, ak sa naučí rozlišovať podstatné od nepodstatného, stanovovať si správne ciele a voliť si tie najlepšie prostriedky na ich dosiahnutie.
Čnosť rozvážnosti usmerňuje všetky ostatné čnosti. Rozvážnosť (rozumnosť, prezieravosť) je schopnosť v každej situácii rozoznať, čo je pravé dobro, a zvoliť si primerané prostriedky na jeho uskutočnenie. Kto chce žiť dobrý život, musí vedieť, čo je „dobro", a poznať jeho hodnotu, tak ako obchodník v evanjeliu: „Keď nájde veľmi cennú periu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju“ (Mt 13,46). Iba rozvážny človek dokáže uplatňovať spravodlivosť, mravnú silu (statočnosť) a miernosť (striedmosť) pri konaní dobra. [Youcat 301]
Ako sa má konať spravodlivo?
Človek koná spravodlivo, ak neustále dbá o to, aby dával Bohu i druhým to, čo im patrí. Spravodlivosť voči Bohu sa nazýva „čnosť zbožnosti“.
Zásada spravodlivosti znie: „Každému, čo mu patrí.“ Postihnuté dieťa potrebuje inú podporu ako veľmi nadané dieťa, aby obe dostali to, čo potrebujú. Spravodlivosť sa usiluje o to, aby každý človek dostať to, čo mu prináleží. Aj vo vzťahu k Bohu sa musíme správať spravodlivo a preukazovať mu svoju lásku a úctu. [Youcat 302]
Prečo je miernosť jednou z čností?
Miernosť zmierňuje príťažlivosť zmyslových rozkoší, zabezpečuje nadvládu vôle nad pudmi a dáva rovnováhu pri používaní stvorených dobier.
Kto nepozná miernosť, necháva sa ovládať vášňami; svojou náruživosťou zraňuje druhých a škodí sám sebe. V Novom zákone sa miernosť nazýva a „umiernenosťou“ alebo „triezvosťou“. [Youcat 304]
Čo je viera?
Viera je božská čnosť, ktorou prijímame Boha a všetko, čo nám zjavil, a vytvárame si k nemu osobné puto.
Viera je Bohom stvorená cesta k pravde. Pretože Ježiš je „cesta, pravda a život“ (Jn 14,6), nemôže byť ani viera iba názorom či vierou v niečo. Viera má jasný obsah, ktorý Cirkev vyznáva v Kréde (= vyznanie viery). Kto prijíma dar viery, kto chce veriť, vyznáva túto vieru, ktorú Cirkev verne stráži a ktorá prechádza stáročiami a rôznymi kultúrami. Vo viere ide o dôverný vzťah k Bohu súčasne rozumom i srdcom. Viera je totiž „činná skrze lásku“ (Gal 5,6). To, že niekto skutočne verí v Boha, ktorý je láska, nevyplýva z jeho prehlásenia, ale z jeho života v láske. [Youcat 307]
Čo je nádej?
Nádej je božská čnosť, ktorou vytrvalo túžime po večnom živote ako po svojom šťastí. Tu na zemi sme preto, aby sme chválili Boha a slúžili mu. V tom spočíva naše skutočné šťastie: hľadať svoje naplnenie v Bohu. Náš konečný domov je v Bohu.
Nádej je dôvera v to, čo nám Boh sľúbil v stvorení, prostredníctvom prorokov a predovšetkým v Ježišovi Kristovi, hoci to ešte nemôžeme vidieť na vlastné oči. Opierame sa pritom o pomoc Ducha Svätého. [Youcat 308]
Čo je láska?
Láska je božská čnosť, pomocou ktorej sa dokážeme odovzdávať Bohu, pretože on si nás zamiloval ako prvý, aby sme sa s ním zjednotili a aby sme kvôli Bohu prijímali druhých tak bezvýhradne a srdečne, ako prijímame seba samých.
Ježiš svojich učeníkov vyzýva: „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás“ (porov. Jn 15,12). Ježiš kladie lásku, bez ktorej nemôžeme nič urobiť, nad všetky zákony. Sv. Augustín správne hovorí: „Miluj, a rob, čo chceš.“ Nie je to však vôbec jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Láska je najväčšia energia, ktorá nás napĺňa Božím životom a oživuje všetky čnosti. [Youcat 309]
Častokrát mi najmä mladí ľudia kladú otázku, prečo som sa stal kňazom… Dovoľte mi začať s tým, že je nemožné to celkom presne vysvetliť. Aj mne samému to zostáva tajomstvom. Ako má človek vysvetliť Božie cesty? Viem však, že som v istom bode svojho života nadobudol presvedčenie, že mi Kristus povedal to isté, čo povedal tisícom ľudí predo mnou: ‚Poď, nasleduj ma!‘ Jasne som cítil, že hlas v mojom srdci nie je ľudský a nie je to len nejaký môj výmysel. Kristus ma povolal, aby som mu slúžil ako kňaz. [Pápež Ján Pavol II., telekonferencia s mládežou v Los Angeles, 15. septembra 1987]
