3.38 Prečo sa mám spovedať kňazovi, a nie iba Bohu?
Ježiš z celého srdca túži odpustiť ľuďom ich hriechy. To je hlavný dôvod, pre ktorý zomrel na kríži! Na odpúšťanie hriechov ustanovil Ježiš sviatosť zmierenia, tiež nazývanú spoveď. Apoštoli a ich nástupcovia (biskupi a kňazi) dostali príkaz v Božom mene odpúšťať ľuďom hriechy (Jn 20,21-23)Jn 20,21-23 – A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“.
Keď dostaneš rozhrešenie od kňaza, Boh ti skutočne odpúšťa. Nie je teda dôvod pochybovať o tom, že tvoje hriechy boli odpustené. V aplikácii #TwGOD nájdeš formulu rozhrešenia v mnohých jazykoch.
Prečo jestvuje sviatosť zmierenia po krste?
Keďže nový život milosti, ktorý sme dostali v krste, neodstránil slabosť ľudskej prirodzenosti ani náklonnosť na hriech (čiže žiadostivosť), Kristus ustanovil túto sviatosť na obrátenie pokrstených, ktorí sa od neho hriechom vzdialili. [KKKC 297]
Kto je vysluhovateľom sviatosti zmierenia?
Službu zmierenia zveril Kristus svojim apoštolom, biskupom, ich nástupcom, a kňazom, ich spolupracovníkom, ktorí sa tak stávajú nástrojmi Božieho milosrdenstva a Božej spravodlivosti. Vykonávajú moc odpúšťať hriechy v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. [KKKC 307]
Ako nazývame sviatosť zmierenia?
Sviatosť zmierenia sa nazýva tiež sviatosťou pokánia, odpustenia, obrátenia alebo spoveďou. [Youcat 225]
Máme krst, ktorý nás zmieruje s Bohom. Prečo teda potrebujeme aj sviatosť zmierenia?
Krst nás síce oslobodzuje z moci hriechu a smrti a uvádza nás do nového života Božích detí, ale neoslobodzuje nás od ľudskej slabosti a od náklonnosti k hriechu. Preto sa potrebujeme znovu a znovu uzmierovať s Bohom. Túto možnosť nám poskytuje sviatosť zmierenia.
Spovedať sa nie je „in“; možno je to i ťažké a na začiatku si to vyžaduje veľké premáhame. Ale skutočnosť, že môžeme v živote vždy začať znovu – skutočne nanovo – je jednou z najväčších milostí: začíname nezaťažení, bez hypoték zo včerajška, prijatí s láskou a vybavení novou silou. Boh je milosrdný a túžobne si želá, aby sme jeho milosrdenstvo skutočne využili. Ten, kto oľutoval svoje hriechy a vyznal ich, otvára novú, čistú stránku v knihe svojho života. [Youcat 226]
Kto ustanovil sviatosť zmierenia?
Sviatosť zmierenia ustanovil sám Ježiš, keď sa na veľkonočnú nedeľu zjavil svojim apoštolom a vyzval ich: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20,22a-23)
Ježiš nikde krajšie nevysvetlil podstatu sviatosti zmierenia ako v podobenstve o milosrdnom otcovi. Blúdime a strácame smer, sme v koncoch. Ale náš Otec na nás čaká s veľkou, ba nekonečnou túžbou. Odpúšťa nám, keď sa k nemu navraciame, zakaždým nás nanovo prijíma, zakaždým nám odpúšťa hriechy. Ježiš odpustil hriechy mnohým ľuďom; bolo to preňho dôležitejšie ako robiť zázraky. Tým predznamenával prichádzajúce Božie kráľovstvo, v ktorom budú vyliečené všetky rany a zotrené všetky slzy. Moc Ducha Svätého, ktorou Ježiš odpúšťal hriechy, odovzdal svojim apoštolom. Keď pôjdeme za kňazom a s ľútosťou vyznáme svoje hriechy, padneme do náručia nášmu nebeskému Otcovi. [Youcat 227]
Kto môže odpúšťať hriechy?
Hriechy môže odpúšťať jedine Boh. „Odpúšťajú sa ti hriechy“ (Mk 2,5) mohol Ježiš povedať iba preto, že je Boží Syn. Túto službu zmierenia odovzdal svojim apoštolom, ich nástupcom – biskupom a ich spolupracovníkom - kňazom, ktorí v Ježišovom mene môžu odpúšťať hriechy. Mnohí hovoria: Vybavím si to s Bohom osobne, nepotrebujem na to kňaza! Boh to však chce inak. On nás totiž pozná. Utekáme pred svojimi hriechmi a radi zametáme veci pod koberec. Preto Boh chce, aby sme svoje hriechy vyslovili a vyznali ich z tváre do tváre. Z toho dôvodu sa na kňazov vzťahujú Ježišove slová:
„Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20,23). [Youcat 228]
Ktoré hriechy musím vyznať?
Za normálnych podmienok môžu byť všetky smrteľné hriechy, ktoré si v dôkladnom spytovaní svedomia pripomenieme a z ktorých sme sa zatiaľ ešte nespovedali, odpustené len vo sviatostnej individuálnej spovedi.
Pred sviatosťou zmierenia človek samozrejme bojuje s určitými zábranami. Prekonať ich, to je prvý krok k vnútornému uzdraveniu. Často nám pomôže, ak pomyslíme na to, že dokonca aj pápež musí nazbierať odvahu a priznať Bohu pred iným kňazom svoje chyby a slabosti. Len v situáciách existenčného ohrozenia (napríklad vo vojne, pri leteckom útoku alebo keď sa nejaká skupina ľudí ocitne v nebezpečenstve smrti) môže kňaz udeliť rozhrešenie aj skupine ľudí bez toho, aby predtým vypočul ich individuálne vyznania hriechov (tzv. generálna absolúcia – všeobecné rozhrešenie). Pokiaľ sa však niekto potrebuje vyznať zo smrteľných hriechov, je potrebné, aby to pri najbližšej príležitosti urobil v osobnej sviatosti zmierenia. [Youcat 233]
Môže človek pristúpiť k sviatosti zmierenia, aj keď sa nedopustil žiadnych smrteľných hriechov?
Sviatosť zmierenia je pre človeka veľkým darom uzdravenia a hlbšieho vzťahu s Pánom aj v prípade, že by sa nemusel nevyhnutne vyznať zo svojich hriechov.
V Taizé, na púťach, na Svetových stretnutiach mládeže – všade stretávame mladých ľudí, ktorí sa zmierujú s Bohom. Kresťania, ktorí sa usilujú o opravdivé nasledovanie Ježiša, túžia po radosti, ktorá vyviera z nového radikálneho začiatku s Bohom. Dokonca aj svätci pravidelne pristupovali k sviatosti zmierenia, kedykoľvek mali na to príležitosť. K rastu v pokore a v láske potrebovali, aby ich až do posledného zákutia duše prežiarilo Božie uzdravujúce svetlo. [Youcat 235]
Môže kňaz prezradiť niečo z toho, čo sa dozvedel vo sviatosti zmierenia?
Nie, za nijakých okolností. Spovedné tajomstvo má absolútnu platnosť. Každý kňaz by bol exkomunikovaný, keby prezradil niekomu inému čokoľvek z toho, čo sa dozvedel vo sviatosti zmierenia. Dokonca ani polícii nesmie nič prezradiť alebo naznačiť. Sotva by kňaz bral niečo iné tak vážne ako práve spovedné tajomstvo. Poznáme kňazov, ktorí radšej podstúpili mučenie a smrť, než by ho porušili. Preto môžeme vo sviatosti zmierenia hovoriť celkom otvorene a s pokojom zveriť kňazovi úplne všetko, pretože jeho jedinou úlohou v tomto okamihu je byť „Božím uchom“. [Youcat 238]
Ako vidíte, hriechy sa odpúšťajú skrze Ducha Svätého. Muži, ktorí využívajú moc odpúšťať hriechy, neuplatňujú toto právo z vlastnej moci. Hriechy totiž neodpúšťajú vo svojom vlastnom mene, ale v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Oni žiadajú, Boh dáva; služba je z muža, dar z Moci na výsostiach. [sv. Ambróz, O Duchu Svätom, kap. 18 (PL 16, 808)]
Nech nikomu nebráni hriech ani roky v tom, aby sa vydali na cestu získania spásy. Pre toho, ktorý zostáva v tomto svete, neprichádza žiadne pokánie neskoro. Prístup k Božiemu odpusteniu je voľný a pre tých, ktorí hľadajú a chápu pravdu je aj jednoduchý… Odpustenie dostane ten, kto vyzná, a ten, ktorý verí, že spasiteľné odpustenie sme dostali z Božej dobroty. [sv. Cyprián, List Demetriánovi, kap. 25 (PL 4, 563)]
