3.37 Zostupuje na nás Duch Svätý pri birmovaní po druhýkrát?

Táto sviatosť sa volá birmovanie (z latinského firmare, čo značí „potvrdzovať, upevňovať“), lebo potvrdzuje a upevňuje krstnú milosť. Vo východných cirkvách sa volá krizmácia z dôvodu jej podstatného obradu, ktorým je pomazanie svätým myronom (krizmou). [KKKC 266]

Podstatný obrad sviatosti birmovania je pomazanie svätou krizmou (je to olej zmiešaný s balzamom, posvätený biskupom). Koná sa vkladaním ruky vysluhovateľa, ktorý vyslovuje sviatostné slová vlastné obradu. Na Západe sa toto pomazanie robí na čele pokrsteného so slovami: „Prijmi znak daru Ducha Svätého.“ Vo východných cirkvách byzantského obradu sa pomazanie robí aj na iných častiach tela s formulou „Pečať daru Svätého Ducha.“ [KKKC 267]

Birmovanie je sviatosť, ktorá dovršuje krst a v ktorej dostávame dary Ducha Svätého. Kto sa v slobode rozhodne žiť ako Božie dieťa a kto požiada o Ducha Svätého prostredníctvom vkladania rúk a pomazania krizmou, dostane silu svedčiť o Božej láske slovom i skutkom. Stáva sa tak plnohodnotným a zodpovedným členom Katolíckej cirkvi. 

Skôr ako tréner pošle hráča na futbalové ihrisko, položí mu ruku na rameno a udelí mu posledné pokyny. Podobne možno chápať aj birmovanie . Aj na našom pleci je položená ruka. Vstupujeme na ihrisko života. Skrze Ducha Svätého poznávame, čo máme robiť. On nám vlieva svoju motiváciu až po končeky prstov. Jeho poslanie nám znie v ušiach. Vnímame jeho pomoc. Nechceme sklamať jeho dôveru a chceme viesť hru k víťazstvu pre neho. Stačí len chcieť a počúvať ho. [Youcat 203]

Už v Starom zákone Boží ľud čakal na to, až bude vyliaty Duch Pána na očakávaného Mesiáša. Ježiš žil svoj život v mimoriadnom Duchu lásky a dokonalej jednoty s nebeským Otcom. Tento Ježišov Duch bol „Duchom Svätým“, ktorého Izrael túžobne očakával. Bol to ten istý Duch, ktorého Ježiš prisľúbil svojim učeníkom, ten istý Duch, ktorý v päťdesiaty deň po Veľkej noci, na Turíce, zostúpil na apoštolov. A je to ten istý Ježišov Svätý Duch, ktorý zostupuje na každého, kto prijíma sviatosť birmovania.   

Už v Skutkoch apoštolov, ktoré boli napísané iba niekoľko desaťročí po Ježišovej smrti, môžeme sledovať Petra a Jána na „birmovnej ceste“; na nových kresťanov, ktorí boli zatiaľ pokrstení „iba v mene Pána Ježiša“, kládli ruky, aby sa ich srdce naplnilo Duchom Svätým. [Youcat 204]

Pri birmovaní je duši pokrsteného kresťana vtlačená nezmazateľná pečať, ktorú možno prijať len raz a ktorá pôsobí vzrast krstnej milosti. Dar Ducha Svätého je sila zhora, v ktorej birmovanec vlastným životom vydáva vierohodné svedectvo milosti svojho krstu a stáva sa Kristovým „svedkom".

Prijať birmovanie znamená uzavrieť s Bohom „zmluvu“. Birmovanec hovorí: Áno, verím v teba, môj Bože, daj mi svojho Ducha Svätého, aby som ti celkom patril, aby som sa nikdy od teba nevzdialil a aby som ti vo svojom živote vydával svedectvo telom i dušou, slovom i skutkom, v dobrých i zlých dňoch. A Boh odpovie: Áno, aj ja v teba verím, dieťa moje – a dám ti svojho Ducha, dám ti seba samého. Budem ti celkom patriť. Nikdy sa od teba neodvrátim – ani v tomto, ani vo večnom živote. Budem prítomný v tvojom tele a v tvojej duši, v tvojich slovách i skutkoch. Aj keby si na mňa zabudol, ja tu predsa budem – v dobrom i v zlom. [Youcat 205]

Každý kresťan katolík, ktorý prijal sviatosť krstu je v „stave milosti“, môže a má pristúpiť k sviatosti birmovania.

Byť v „stave milosti" znamená nedopustiť sa nijakého smrteľného hriechu, pretože smrteľný hriech oddeľuje človeka od Boha. V takej situácii sa človek môže zmieriť s Bohom jedine prostredníctvom sviatosti pokánia. (Mladý) kresťan, ktorý sa pripravuje na birmovanie, sa nachádza v jednej z najdôležitejších etáp svojho života. Preto sa usiluje, aby chopil vieru srdcom i rozumom; sám za seba spoločne s druhými prosí o Ducha Svätého; zmieri sa sám so sebou, s ľuďmi vo svojom okolia s Bohom vo sviatosti zmierenia, ktorá ho privedie bližšie k Bohu aj v prípade, že sa nedopustil žiadneho smrteľného hriechu. [Youcat 206]