2.9 Koľko rôznych mníchov, sestričiek a bratov poznáme?
Rehoľní kňazi, bratia a sestry sú ľudia, ktorí sa rozhodli odovzdať seba, celý svoj život i majetok Bohu a žiť iba pre neho. Žijú podľa (kláštorných) pravidiel a pracujú za múrmi alebo mimo múrov kláštora.
Medzi príklady rehoľníkov a rehoľníc patria Misionárky milosrdnej lásky (kongregácia založená matkou Terezou), františkáni, jezuiti a klarisky. Každá z týchto komunít funguje trochu inak. Niektoré sa sústredia najmä na modlitbu, iné pracujú v školách alebo nemocniciach, prípadne majú iné úlohy.
Ako je utvorený Boží ľud?
V cirkvi sú z Božieho ustanovenia posvätní služobníci, ktorí prijali sviatosť posvätného stavu a tvo
V cirkvi sú z Božieho ustanovenia posvätní služobníci, ktorí prijali sviatosť posvätného stavu a tvoria hierarchiu cirkvi. Ostatní sa volajú laici. Z jedných aj druhých pochádzajú veriaci v Krista, ktorí sa osobitným spôsobom zasväcujú Bohu profesiou evanjeliových rád: čistoty v celibáte, chudoby a poslušnosti. [KKKC 178]
Čo je zasvätený život?
Zasvätený život je životný stav uznaný Cirkvou. Je to slobodná odpoveď na Kristovo osobitné volanie,
Zasvätený život je životný stav uznaný Cirkvou. Je to slobodná odpoveď na Kristovo osobitné volanie, ktorou sa zasvätené osoby úplne oddávajú Bohu a pohýnané Duchom Svätým usilujú sa o dosiahnutie dokonalosti lásky. Toto zasvätenie charakterizuje život podľa evanjeliových rád. [KKKC 192]
Čím zasvätený život prispieva k poslaniu Cirkvi?
Zasvätený život má účasť na poslaní Cirkvi úplným odovzdaním sa zasvätených osôb Kristovi a blížnym
Zasvätený život má účasť na poslaní Cirkvi úplným odovzdaním sa zasvätených osôb Kristovi a blížnym a tým vydáva svedectvo o nádeji na nebeské kráľovstvo. [KKKC 193]
Akú štruktúru má jedna, svätá, katolícka, apoštolská Cirkev?
V Cirkvi sú laici a duchovní (klérus). Ako Božie deti majú rovnakú dôstojnosť. Sú poverení rovnocenn
V Cirkvi sú laici a duchovní (klérus). Ako Božie deti majú rovnakú dôstojnosť. Sú poverení rovnocennými, i keď rozdielnymi úlohami. Poslaním laikov je budovať na celom svete Božie kráľovstvo. S nimi pôsobia vysvätené osoby (duchovní), ktorým je zverená služba riadiť Cirkev, vyučovať a posväcovať. V obidvoch stavoch navyše existujú kresťania, ktorí sa zvláštnym spôsobom dávajú Bohu k dispozícii v čistote, chudobe a poslušnosti (napr. rehoľníci).
Úlohou každého kresťana je vydávať svedectvo evanjeliu svojím vlastným životom. Boh však vedie každého človeka zvláštnou cestou. Jedných posiela ako laikov, aby v rodine a v povolaní budovali Božie kráľovstvo uprostred sveta. Vo sviatosti krstu a birmovania im k tomu udeľuje potrebné dary Ducha Svätého. Iným zveruje pastiersku službu; majú viesť, vyučovať a posväcovať jeho ľud. Na túto úlohu si nikto nemôže robiť nárok z vlastného rozhodnutia; poveriť ňou môže jedine Pán, ktorý udeľuje povolanému človekovi vo sviatosti kňazstva svoju božskú silu. Taký človek preto môže konať z Kristovej moci a môže udeľovať sviatosti. [Youcat 138]
Prečo si Ježiš praje, aby niektorí ľudia žili po celý život v chudobe, v čistote bez manželstva a v poslušnosti?
Boh je Láska. A preto túži aj po našej láske. Jednou z foriem odovzdania sa Bohu z lásky je žiť ako
Boh je Láska. A preto túži aj po našej láske. Jednou z foriem odovzdania sa Bohu z lásky je žiť ako Ježiš – teda v chudobe, čistote a poslušnosti. Kto tak žije, má hlavu, srdce i ruky úplne k dispozícii pre Boha a pre ľudí.
Vždy sa nájdu ľudia, ktorých Ježiš natoľko premôže a uchváti, že „pre nebeské kráľovstvo“(Mt 19,12) odovzdajú Bohu úplne všetko – dokonca aj také dary, ako je vlastný majetok, vlastná vôľa a manželská láska. Takýto život podľa evanjeliových rád chudoby, čistoty a poslušnosti ukazuje všetkým kresťanom, že svet sám osebe ešte nie je všetko. Až stretnutie s božským Ženíchom „z tváre do tváre“ zaistí človeku skutočné šťastie. [Youcat 145]
Od počiatkov mníšstva až po „nové komunity“ našich čias sa každá forma zasväteného života rodí z vol
Od počiatkov mníšstva až po „nové komunity“ našich čias sa každá forma zasväteného života rodí z volania Ducha nasledovať Ježiša tak, ako to učí evanjelium. Pre mnohých zakladateľov a zakladateľky bolo evanjelium najvyšším pravidlom, zatiaľ čo každé ďalšie pravidlo malo predstavovať len vyjadrenie evanjelia a prostriedok, ktorým sa evanjelium malo žiť v plnosti… Ich sľuby mali byť konkrétnym vyjadrením tejto vrúcnej lásky. [Pápež František, List zasväteným, 21. novembra 2014]
