2.9 Koľko rôznych mníchov, sestričiek a bratov poznáme?
Rehoľní kňazi, bratia a sestry sú ľudia, ktorí sa rozhodli odovzdať seba, celý svoj život i majetok Bohu a žiť iba pre neho. Žijú podľa (kláštorných) pravidiel a pracujú za múrmi alebo mimo múrov kláštora.
Medzi príklady rehoľníkov a rehoľníc patria Misionárky milosrdnej lásky (kongregácia založená matkou Terezou), františkáni, jezuiti a klarisky. Každá z týchto komunít funguje trochu inak. Niektoré sa sústredia najmä na modlitbu, iné pracujú v školách alebo nemocniciach, prípadne majú iné úlohy.
Ako je utvorený Boží ľud?
V cirkvi sú z Božieho ustanovenia posvätní služobníci, ktorí prijali sviatosť posvätného stavu a tvoria hierarchiu cirkvi. Ostatní sa volajú laici. Z jedných aj druhých pochádzajú veriaci v Krista, ktorí sa osobitným spôsobom zasväcujú Bohu profesiou evanjeliových rád: čistoty v celibáte, chudoby a poslušnosti. [KKKC 178]
Čo je zasvätený život?
Zasvätený život je životný stav uznaný Cirkvou. Je to slobodná odpoveď na Kristovo osobitné volanie, ktorou sa zasvätené osoby úplne oddávajú Bohu a pohýnané Duchom Svätým usilujú sa o dosiahnutie dokonalosti lásky. Toto zasvätenie charakterizuje život podľa evanjeliových rád. [KKKC 192]
Čím zasvätený život prispieva k poslaniu Cirkvi?
Zasvätený život má účasť na poslaní Cirkvi úplným odovzdaním sa zasvätených osôb Kristovi a blížnym a tým vydáva svedectvo o nádeji na nebeské kráľovstvo. [KKKC 193]
Akú štruktúru má jedna, svätá, katolícka, apoštolská Cirkev?
V Cirkvi sú laici a duchovní (klérus). Ako Božie deti majú rovnakú dôstojnosť. Sú poverení rovnocennými, i keď rozdielnymi úlohami. Poslaním laikov je budovať na celom svete Božie kráľovstvo. S nimi pôsobia vysvätené osoby (duchovní), ktorým je zverená služba riadiť Cirkev, vyučovať a posväcovať. V obidvoch stavoch navyše existujú kresťania, ktorí sa zvláštnym spôsobom dávajú Bohu k dispozícii v čistote, chudobe a poslušnosti (napr. rehoľníci).
Úlohou každého kresťana je vydávať svedectvo evanjeliu svojím vlastným životom. Boh však vedie každého človeka zvláštnou cestou. Jedných posiela ako laikov, aby v rodine a v povolaní budovali Božie kráľovstvo uprostred sveta. Vo sviatosti krstu a birmovania im k tomu udeľuje potrebné dary Ducha Svätého. Iným zveruje pastiersku službu; majú viesť, vyučovať a posväcovať jeho ľud. Na túto úlohu si nikto nemôže robiť nárok z vlastného rozhodnutia; poveriť ňou môže jedine Pán, ktorý udeľuje povolanému človekovi vo sviatosti kňazstva svoju božskú silu. Taký človek preto môže konať z Kristovej moci a môže udeľovať sviatosti. [Youcat 138]
Prečo si Ježiš praje, aby niektorí ľudia žili po celý život v chudobe, v čistote bez manželstva a v poslušnosti?
Boh je Láska. A preto túži aj po našej láske. Jednou z foriem odovzdania sa Bohu z lásky je žiť ako Ježiš – teda v chudobe, čistote a poslušnosti. Kto tak žije, má hlavu, srdce i ruky úplne k dispozícii pre Boha a pre ľudí.
Vždy sa nájdu ľudia, ktorých Ježiš natoľko premôže a uchváti, že „pre nebeské kráľovstvo“(Mt 19,12) odovzdajú Bohu úplne všetko – dokonca aj také dary, ako je vlastný majetok, vlastná vôľa a manželská láska. Takýto život podľa evanjeliových rád chudoby, čistoty a poslušnosti ukazuje všetkým kresťanom, že svet sám osebe ešte nie je všetko. Až stretnutie s božským Ženíchom „z tváre do tváre“ zaistí človeku skutočné šťastie. [Youcat 145]
Od počiatkov mníšstva až po „nové komunity“ našich čias sa každá forma zasväteného života rodí z volania Ducha nasledovať Ježiša tak, ako to učí evanjelium. Pre mnohých zakladateľov a zakladateľky bolo evanjelium najvyšším pravidlom, zatiaľ čo každé ďalšie pravidlo malo predstavovať len vyjadrenie evanjelia a prostriedok, ktorým sa evanjelium malo žiť v plnosti… Ich sľuby mali byť konkrétnym vyjadrením tejto vrúcnej lásky. [Pápež František, List zasväteným, 21. novembra 2014]
