4.38 Je eutanázia vždy zlá?
Pojem eutanázia je synonymom zabitia niekoho, kto už viac nechce žiť: smrť na požiadanie. Eutanázia ukončuje život, ktorý nám Boh dal do správcovstva: ukončujeme niečo, čo nám nepatrí.
Namiesto toho, aby sme v človeku pomohli milovať a ctiť si život, ktorý dostal od Boha, pomáhame mu tento život ukončiť. Vykonaním eutanázie porušuje lekár starobylú prísahu gréckeho lekára Hippokrata. Ľudská bytosť nikdy nemá právo ukončiť vlastný život, a preto je eutanázia vždy zlá.
Čo zakazuje piate prikázanie?
Piate prikázanie zakazuje ako záväzne protirečiace morálnemu zákonu:
- priamu a úmyselnú vraždu a spoluprácu pri nej;
- priamy potrat, chcený ako cieľ alebo prostriedok, ako aj pomáhanie pri ňom, a to pod trestom exkomunikácie, lebo ľudskú bytosť treba už od jej počatia absolútne rešpektovať a chrániť v jej neporušiteľnosti;
- priamu eutanáziu, ktorá spočíva v usmrtení – či už činom, alebo zanedbaním povinného konania – osôb telesne alebo mentálne postihnutých, chorých alebo umierajúcich;
- samovraždu a úmyselnú spoluprácu pri nej, lebo je ťažkou urážkou pravej lásky k Bohu, k sebe samému a k blížnemu. Príslušná zodpovednosť sa môže zväčšiť pre pohoršenie alebo ju môžu zmenšiť osobitné psychické poruchy či veľký strach. [KKKC 470]
Aké liečebné procedúry sú dovolené, keď sa smrť pokladá za veľmi blízku?
Nemôže sa oprávnene prerušiť liečenie, ktoré sa má zvyčajne poskytovať chorej osobe. Je však oprávnené používanie utišujúcich liekov, ak nie sú zamerané na smrť, a odmietnutie „liečby za každú cenu“, čiže použitia neúmerných liečebných prostriedkov bez odôvodnenej nádeje na pozitívny výsledok. [KKKC 471]
Je prípustná eutanázia?
Aktívne spôsobenie smrti je v každom prípade previnením proti prikázaniu „Nezabiješ“ (Ex 20,13). Naopak, stáť nablízku človeku pri jeho odchode z tohto sveta je dokonca prikázaním ľudskosti.
Pojmy aktívna asistencia pri umieraní a pasívna pomoc pri umieraní často vnášajú do diskusie nejasnosti. Ide vlastne o to, či niekto zomierajúceho človeka aktívne usmrtil, alebo ho nechal zomrieť. Ten, kto pomáha človeku k smrti pri takzvanej aktívnej asistencii pri umieraní, prehrešuje sa proti piatemu prikázaniu. Ten, kto pomáha človeku pri zomieraní v zmysle takzvanej pasívnej pomoci pri umieraní, nasleduje prikázanie lásky k blížnemu. V tomto prípade, keď je stanovená pacientova istá smrť, upúšťa sa od mimoriadnych medicínskych opatrení, ktoré nemajú nijaký vplyv na výsledok. Toto rozhodnutie musí urobiť sám pacient, prípadne musí dať k nemu vopred záväzný pokyn. V prípade, že už nie je schopný sám to urobiť, musí jeho vyslovenú alebo predpokladanú vôľu uskutočniť splnomocnený zástupca. Starostlivosť o zomierajúceho nesmie byť nikdy prerušená. To je prikázanie lásky k blížnemu a milosrdenstva. Je žiaduce a zodpovedajúce ľudskej dôstojnosti, aby sa pacientovi podávali lieky zmierňujúce bolesť, a to aj za cenu nebezpečenstva, že sa tým skráti jeho život. Použitie týchto prostriedkov však nesmie cielene smerovať k smrti ani slúžiť ako prostriedok k usmrteniu. [Youcat 382]
Nemenej vážne nebezpečenstvo hrozí nevyliečiteľne chorým a umierajúcim v takom spoločenskom a kultúrnom kontexte, v ktorom je veľmi ťažké prijať a znášať utrpenie, a preto v ňom rastie pokušenie riešiť problém utrpenia tak, že ho zlikvidujeme v samom koreni predčasným navodením smrti… …potvrdzujem, že eutanázia je vážnym porušením Božieho zákona ako morálne neprípustné dobrovoľné zabitie ľudskej osoby. [Pápež Ján Pavol II., Evangelium vitae, č. 15,65]
