4.40 A čo darovanie orgánov, transfúzia krvi a silné lieky?
Dobročinná láska je dôležitou súčasťou života každého kresťana. Darovanie orgánov a krvi patrí medzi jej prejavy. Je dôležité si vždy uvedomovať, že sme telo dostali od milujúceho Boha a máme zodpovednosť chrániť ho.
Uľaviť niekomu od bolesti je vskutku kresťanské. Aj keď by lieky proti bolesti mali skrátiť život človeka, takáto liečba môže byť ešte vždy etická. To platí vtedy, keď cieľom nie je skrátiť život, ale uľaviť od nepohody.
Je dovolená transplantácia a darovanie orgánov pred smrťou a po nej?
Transplantácia orgánov je morálne prijateľná so súhlasom darcu a bez prílišných rizík pre neho. Ak ide o šľachetný čin darovania orgánov po smrti, musí byť úplne overená skutočná smrť darcu. [KKKC 476]
Aké liečebné procedúry sú dovolené, keď sa smrť pokladá za veľmi blízku?
Nemôže sa oprávnene prerušiť liečenie, ktoré sa má zvyčajne poskytovať chorej osobe. Je však oprávnené používanie utišujúcich liekov, ak nie sú zamerané na smrť, a odmietnutie „liečby za každú cenu“, čiže použitia neúmerných liečebných prostriedkov bez odôvodnenej nádeje na pozitívny výsledok. [KKKC 471]
Sú transplantácie a darovanie orgánov pred smrťou alebo po nej dovolené?
Darovanie orgánov môže predĺžiť život alebo zvýšiť jeho kvalitu, preto je skutočnou službou blížnemu a je mravne v poriadku, pokiaľ sa uskutočňuje s dobrovoľným súhlasom darcu a bez nadmerného rizika pre neho.
Na to, aby sa mohol uskutočniť ušľachtilý skutok darovania orgánov po smrti, je potrebné overiť, či došlo ku skutočnej smrti darcu, a musí byť celkom isté, že darca dal za svojho života slobodný a vedomý súhlas k transplantácii a že nebol usmrtený kvôli darovaniu orgánov. Existuje však aj darcovstvo počas života, napríklad pri transplantácii kostnej drene alebo pri darovaní jednej obličky. [Youcat 391]
Je prípustná eutanázia?
Aktívne spôsobenie smrti je v každom prípade previnením proti prikázaniu „Nezabiješ" (Ex 20,13). Naopak, stáť nablízku človeku pri jeho odchode z tohto sveta je dokonca prikázaním ľudskosti.
Pojmy aktívna asistencia pri umieraní a pasívna pomoc pri umieraní často vnášajú do diskusie nejasnosti. Ide vlastne o to, či niekto zomierajúceho človeka aktívne usmrtil, alebo ho nechal zomrieť. Ten, kto pomáha človeku k smrti pri takzvanej aktívnej asistencii pri umieraní, prehrešuje sa proti piatemu prikázaniu. Ten, kto pomáha človeku pri zomieraní v zmysle takzvanej pasívnej pomoci pri umieraní, nasleduje prikázanie lásky k blížnemu. V tomto prípade, keď je stanovená pacientova istá smrť, upúšťa sa od mimoriadnych medicínskych opatrení, ktoré nemajú nijaký vplyv na výsledok. Toto rozhodnutie musí urobiť sám pacient, prípadne musí dať k nemu vopred záväzný pokyn. V prípade, že už nie je schopný sám to urobiť, musí jeho vyslovenú alebo predpokladanú vôľu uskutočniť splnomocnený zástupca. Starostlivosť o zomierajúceho nesmie byť nikdy prerušená. To je prikázanie lásky k blížnemu a milosrdenstva. Je žiaduce a zodpovedajúce ľudskej dôstojnosti, aby sa pacientovi podávali lieky zmierňujúce bolesť, a to aj za cenu nebezpečenstva, že sa tým skráti jeho život. Použitie týchto prostriedkov však nesmie cielene smerovať k smrti ani slúžiť ako prostriedok k usmrteniu. [Youcat 382]
Transplantácie sú skvelým krokom vpred, ktorý prináša veda v službách človeka. Nemálo ľudí dnes vďačí za svoj život práve transplantácii orgánov. Transplantačná technika stále jasnejšie potvrdzuje, že ide o legitímny prostriedok na ceste k dosiahnutiu hlavného cieľa celého lekárstva – služby ľudskému životu… Jedným zo spôsobov, akými možno podporiť kultúru života, je darovanie orgánov, vykonané eticky prijateľným spôsobom, výhľadovo s možnosťou ponúknuť zdravie, ba dokonca život, chorým, pre ktorých už niekedy niet inej nádeje. [Pápež Ján Pavol II, list Svetovému transplantačnému kongresu, 29. augusta 2000]
