4.29 Ako sa vykonáva potrat?
Potrat je lekársky zákrok, pri ktorom sa zámerne ukončí nový život rozvíjajúci sa v maternici. Do obdobia siedmich týždňov od počatia sa žena môže rozhodnúť pre potratovú (abortívnu) pilulku, ktorá vyvolá spontánny potrat.
Do 12. týždňa tehotenstva možno plod vysať z maternice (kyretáž s vysatím). Po 12. týždni môže byť dieťa operatívne vytiahnuté z maternice po častiach (evakuácia).
Čo zakazuje piate prikázanie?
Piate prikázanie zakazuje ako záväzne protirečiace morálnemu zákonu:
- priamu a úmyselnú vraždu a spoluprácu pri nej;
- priamy potrat, chcený ako cieľ alebo prostriedok, ako aj pomáhanie pri ňom, a to pod trestom exkomunikácie, lebo ľudskú bytosť treba už od jej počatia absolútne rešpektovať a chrániť v jej neporušiteľnosti;
- priamu eutanáziu, ktorá spočíva v usmrtení – či už činom, alebo zanedbaním povinného konania – osôb telesne alebo mentálne postihnutých, chorých alebo umierajúcich;
- samovraždu a úmyselnú spoluprácu pri nej, lebo je ťažkou urážkou pravej lásky k Bohu, k sebe samému a k blížnemu. Príslušná zodpovednosť sa môže zväčšiť pre pohoršenie alebo ju môžu zmenšiť osobitné psychické poruchy či veľký strach. [KKKC 470]
Prečo je potrat neprijateľný v akejkoľvek vývojovej fáze plodu?
Život ako Boží dar patrí výlučne Bohu. Od svojho prvého okamihu je posvätný a je chránený pred akýmkoľvek ľudským zásahom. „Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa“ (Jer 1,5).
Iba Boh je Pánom nad životom a smrťou. Každé dieťa má právo na život od okamihu svojho počatia. Nenarodený človek je osobou od samého počiatku svojej existencie a nikto nesmie zvonku zasahovať do jeho práv – ani štát, ani lekár a ani jeho matka. Jednoznačný postoj Cirkvi nie je v tomto prípade nedostatkom milosrdenstva. Naopak, Cirkev chce poukázať na nenapraviteľnú škodu, ktorá sa pácha na nevinne zabitom dieťati, na jeho rodičoch a na celej spoločnosti. Chrániť život patrí k najvznešenejším úlohám štátu. Ak sa štát vzdáva tejto úlohy, podkopáva samotné základy právneho štátu. [Youcat 383]
Rozhodnutie zabiť ešte nenarodené dieťa robí často nielen matka, ale aj iné osoby. Vinný môže byť najmä otec dieťaťa… toto však rodinu smrteľne zraňuje a zneucťuje v jej povahe spoločenstva lásky a „svätyne života“. Netreba tu opomenúť ani nátlak, aký vyvíja širšia rodina a priatelia… Zodpovední sú aj lekári a pracovníci zdravotníctva… V tomto zmysle sa umelý potrat vymyká sfére zodpovednosti jednotlivých osôb a zlo, ktoré spôsobili, naberá ďalekosiahly spoločenský rozmer. [Pápež Ján Pavol II., Evangelium vitae, č. 59]