3.50 Prečo sme na konci omše posielaní preč?
Na konci svätej omše kňaz hovorí: „Iďte v mene Božom“. Táto záverečná veta je zhrnutím celého nášho kresťanského života.
Svätá omša nemá veľkú hodnotu, ak po nej nevyjdeme do sveta v Kristovom pokoji, nepomáhame tým, ktorí to potrebujú a neohlasujeme evanjelium celému stvoreniu. Je povinnosťou každého kresťana pomáhať ľuďom, ktorí sú chudobní, smutní, hladní, nešťastní, osamelí, zraniteľní alebo utláčaní. Aplikácia #TwGOD ti pomôže sledovať priebeh svätej omše v mnohých jazykoch.
Prečo hovoríme „amen" za vyznaním svojej viery?
Slovom amen na konci vyznania viery hovoríme svoje bezvýhradné „áno“ na všetko, čo sme vyznali, že veríme, a stávame sa tak svedkami viery. Kto hovorí „amen“, radostne a slobodne súhlasí s Božím pôsobením v stvorení a jeho spáse.
Hebrejské slovo „amen“ pochádza zo skupiny slov, ktorá označuje „vieru“ ale aj „pevnosť, spoľahlivosť a vernosť“. „Kto hovorí amen, akoby sa podpisoval“ (sv. Augustín). Toto neobmedzené „áno“ môžeme vyslovovať jedine vďaka tomu, že sa nám Ježiš svojou smrťou a zmŕtvychvstaním ukázal ako verný a spoľahlivý. On sám je vtelené ľudské „áno“ na všetky Božie prisľúbenia, a rovnako je aj konečným Božím „áno“ voči nám ľuďom. [Youcat 165]
Ako sa šíri dobrá zvesť?
Prví učeníci mali už od začiatku vrúcnu túžbu ohlasovať Ježiša Krista s cieľom priviesť všetkých k viere v neho. Aj dnes sa z láskyplného poznania Krista rodí túžba evanjelizovať a katechizovať, t. j. odhaľovať v jeho osobe celý Boží plán a uvádzať ľudstvo do spoločenstva s ním. [KKKC 80]
„Ite, missa est“ [„Iďte v mene Božom“] je zvolanie plné významu, pretože odkazuje na poslanie. Omša nekončí. Omša vždy pokračuje, pokračuje v každom z nás, v našej viere i živote. Táto viera a tento život sa musia stať naším poslaním, misiou. Spoločne tvoríme Cirkev tu na zemi a každý z nás je v stave poslania. Túto predstavu v sebe nesie krátke zvolanie v liturgickom závere svätej omše v latinčine: „Ite, missa est.“ [Pápež Ján Pavol II., Príhovor pracovníkom v Castel Gandolfo, 25. septembra 1990]