3.52 Aký je rozdiel medzi rímskymi a gréckymi katolíkmi?
Rímskokatolíci aj gréckokatolíci majú rovnakú vieru. Rozdiely spočívajú najmä v architektúre kostolov, každodenných kresťanských zvykov a spôsobe, akým sa slávi Viera a sviatosti. U gréckokatolíkov sa napríklad všetky iniciačné sviatosti – krst, sväté prijímanie a birmovanie – prijímajú v ten istý deň naraz. ďalším rozdielom je, že kňazi východného obradu sa môžu ženiť.
Mnoho foriem a zvykov gréckokatolíckeho obradu sa zhoduje s tými, ktoré sa dodržiavajú v tradícii východnej pravoslávnej cirkvi. Na rozdiel od pravoslávnych kresťanov sú však gréckokatolíci v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou. Na miestach, kde východné cirkvi ďalej používajú juliánsky kalendár (z roku 25 pred Kristom), môže byť liturgický rok odlišný; západná cirkev používa rozšírenejší gregoriánsky kalendár (z roku 1582).
Ako Cirkev na zemi slávi liturgiu?
Cirkev na zemi slávi liturgiu ako kňazský ľud, v ktorom každý koná podľa svojej úlohy v jednote Ducha Svätého: pokrstení sa obetujú ako duchovná obeta; vysvätení služobníci slávia podľa stupňa posvätného stavu, ktorí prijali, aby slúžili všetkým členom Cirkvi; biskupi a kňazi konajú v osobe Krista Hlavy. [KKKC 235]
Ako sa slávi liturgia?
Liturgické slávenie je utkané zo znakov a symbolov, ktorých význam má korene v stvorení a v ľudských kultúrach, spresňuje sa v udalostiach starej zmluvy a naplno sa zjavuje v osobe Ježiša Krista. [KKKC 236]
Aký účel majú sväté obrazy?
Obraz Krista je liturgickou ikonou v pravom zmysle slova. Iné obrazy, predstavujúce Pannu Máriu a svätých, naznačujú Krista, ktorý je v nich oslávený. Ohlasujú to isté evanjeliové posolstvo, ktoré Sväté písmo podáva slovom, a pomáhajú prebúdzať a živiť vieru veriacich. [KKKC 240]
Čo je úlohou liturgického roka?
Počas liturgického roka cirkev slávi celé tajomstvo Krista, od vtelenia až po jeho slávny návrat. V stanovených dňoch si Cirkev s osobitnou láskou uctieva preblahoslavenú Bohorodičku Máriu a slávi aj pamiatku svätých, ktorí pre Krista žili, spolu s ním trpeli a spolu s ním sú oslávení. [KKKC 242]
Čo je najhlbším prameňom liturgie?
Najhlbším prameňom liturgie je Boh; v ňom sa uskutočňuje večná nebeská oslava lásky – radosť Otca, Syna i Ducha Svätého. Pretože Boh je láska, chce nám dať účasť na svojej radosti a zahrnúť nás svojím požehnaním.
Naše pozemské bohoslužby by mali byť slávnosťami plnými krásy a moci: mali by byť oslavou Otca, ktorý nás stvoril – preto tu zohrávajú významnú úlohu dary zeme: chlieb, víno, olej a svetlo, vôňa kadidla, krásna hudba a nádherné farby. Mali by byť oslavou Syna, ktorý nás vykúpil – preto jasáme nad svojím oslobodením, zhlboka sa nadychujeme pri počúvaní slova a posilňujeme sa pri prijímaní eucharistických darov. Mali by byť oslavou Ducha Svätého, ktorý v nás žije – preto z posvätných zhromaždení vyviera hojné bohatstvo útechy, poznania, odvahy, sily a požehnania. [Youcat 170]
Čo je podstatou každej liturgie?
Liturgia je vždy predovšetkým stretnutím s Ježišom Kristom. Každá eucharistická bohoslužba je oslavou veľkonočného tajomstva. Ježiš oslavuje spolu s nami prechod zo smrti do života a otvára nám cestu k životu.
Najdôležitejšou bohoslužbou na svete bola veľkonočná bohoslužba, ktorú slávil Ježiš so svojimi učeníkmi vo večeradle v predvečer svojej smrti. Učeníci sa domnievali, že im Ježiš bude tradične pripomínať vyslobodenie Izraela z egyptského otroctva. Ježiš však s nimi slávil vyslobodenie celého ľudstva z moci smrti. Vtedy v Egypte „krv baránka“ uchránila izraelský národ pred zhubným dielom anjela smrti. Teraz to bol sám Boží Baránok, ktorého krv zachráni ľudstvo pred smrťou. Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie sú totiž znamením, že po smrti človek získava nový život. Ježiš sám prirovnáva svoju smrť a vzkriesenie k vyslobodeniu Izraela z egyptského otroctva. Spásny účinok Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania sa preto označuje ako veľkonočné tajomstvo. V porovnaní s krvou baránka, ktorá zachránila Izraelitov pred smrťou pri odchode z Egypta (Ex 12), je tým skutočným veľkonočným Baránkom sám Ježiš, pretože vyslobodil ľudstvo z osídiel smrti a hriechu. [Youcat 171]