3.3 Aký spôsob modlitby je najlepší?
Ktokoľvek sa môže modliť kdekoľvek a kedykoľvek, sám i v skupine. Vzťah s Bohom si buduješ v osobnej modlitbe, keď s ním tráviš čas osamote. Na tom, ako sa modlíš, nezáleží. Boh sa teší, že za ním vôbec prichádzaš.
Pri modlitbe jednoducho zo srdca hovor o veciach, ktoré ťa trápia. Je dobrým zvykom si každý deň vyhradiť čas na modlitbu. Večer sa môžeš v modlitbe zamyslieť nad celým dňom a poďakovať za všetky dary, ktoré ti Boh v tomto dni dal.
Ktoré sú hlavné formy kresťanskej modlitby?
Poznáme päť základných foriem modlitby: velebenie, klaňanie (adorácia), prosebná modlitba a modlitba príhovoru, modlitba vďakyvzdania a modlitba chvály. [Youcat 483]
Čo je velebenie?
Velebenie je odpoveď človeka na Božie dary. Pretože Boh nám dáva požehnanie, srdce človeka môže zasa velebiť toho, kto je zdrojom každého požehnania. Jeho dobrota, blízkosť, zľutovanie – to všetko znamená požehnanie. Najkratšie prianie Božieho požehnania znie: „Boh ťa žehnaj!“
Každý kresťan by mal prosiť o Božie požehnanie pre seba i pre druhých ľudí. Rodičia môžu požehnať svoje deti znamením kríža na čele. Ľudia, ktorí sa majú radi, si môžu vzájomne žehnať. Okrem toho kňaz z moci svojho úradu žehná vyslovene v Ježišovom mene a z poverenia Cirkvi. Jeho prosba o požehnanie nadobúda zvláštnu účinnosť mocou kňazskej vysviacky a mocou modlitby celej Cirkvi. [Youcat 484]
Prečo sa máme klaňať Bohu?
Každý človek, ktorý si uvedomuje, že je Božím stvorením, pokorne uznáva Boha, svojho Stvoriteľa, a klania sa mu. V postoji klaňania (adorácia) však neuctieva iba Božiu veľkosť, všemohúcnosť a svätosť, ale skláňa sa aj pred Božou láskou, ktorá spôsobila, že sa v Ježišovi Kristovi Boh stal človekom.
Ten, kto sa skutočne klania Bohu, padá pred ním na kolená alebo sa pred ním vrhá na zem. Vyjadruje tak pravdivosť vzťahu medzi Bohom a človekom: Boh je veľký, my sme malí. A pritom človek nie je nikdy väčší ako vtedy, keď v slobodnej odovzdanosti padá na kolená pred Bohom. Človek, ktorý hľadá Boha a začína sa modliť, môže takýmto spôsobom nájsť k nemu cestu. [Youcat 485]
Prečo máme Boha prosiť?
Boh, ktorý nás pozná do hĺbky duše, vie, čo potrebujeme. A predsa si praje, aby sme ho prosili, aby sme sa na neho obracali vo svojich potrebách aby sme na neho volali a utiekali sa k nemu, aby sme sa mu vyžalovali, vzývali ho a dokonca s ním zápasili.
Boh nepotrebuje naše prosby, aby nám pomáhal. To, že ho máme prosiť, je pre naše dobro. Ten, kto neprosí a nechce prosiť, uzatvára sa do seba. Len človek, ktorý prosí, sa otvára a obracia sa na Pôvodcu všetkého dobra. Ten, kto prosí, vracia sa domov k Bohu. Preto prosebná modlitba uvádza človeka do správneho vzťahu k Bohu, ktorý rešpektuje našu slobodu. [Youcat 486]
Prečo sa máme u Boha prihovárať za druhých ľudí?
Tak ako sa Abrahám prihováral za obyvateľov Sodomy, ako sa Ježiš modlil za svojich učeníkov, ako prví kresťania nehľadeli „iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných“ (Flp 2,4), tak sa všetci kresťania modlia za všetkých – za ľudí, ktorých nosia vo svojom srdci, za ľudí, ktorí sú im vzdialení, a dokonca aj za svojich nepriateľov.
Čím viac sa človek učí modliť, tým hlbšie prežíva, že je začlenený do duchovnej rodiny, v ktorej sa prejavuje sila modlitby. So všetkou starostlivosťou o ľudí, ktorých milujeme, stojíme uprostred ľudskej rodiny, v ktorej môžeme čerpať silu z modlitby druhých a môžeme tiež zvolávať na druhých Božiu pomoc. [Youcat 487]
Prečo máme Bohu ďakovať?
Všetko, čím sme a čo máme, dostávame od Boha. Svätý Pavol hovorí: „Čo máš, čo si nedostal?“ (1 Kor 4,7). Ďakovať Bohu, darcovi všetkého dobra, nás robí šťastnými.
Bohu vzdávame vďaky neustále, predovšetkým však slávením Eucharistie (gréc. vďakyvzdanie). V nej Ježiš prináša Bohu celé premenené stvorenie a dáva nám účasť na svojom vďakyvzdaní Otcovi. Aj nás Ježiš vykúpil z moci hriechu a smrti a premieňa nás, preto máme byť z hĺbky svojho srdca vďační a vyjadrovať Bohu svoje vďaky najrôznejšími spôsobmi. [Youcat 488]
Čo znamená chváliť Boha?
Boh nepotrebuje náš potlesk. Naopak, my potrebujeme spontánne prejaviť Bohu svoju radosť a nadšenie. Chválime Boha pre neho samého, že existuje a že je dobrý. Tak sa už teraz pripájame k večnej chvále anjelov a svätých v nebi. [Youcat 489]
Môžeme sa modliť kdekoľvek?
Áno, modliť sa môžeme úplne všade. Napriek tomu katolík vyhľadáva tiež miesta, kde Boh „prebýva“ osobitným spôsobom. Sú to predovšetkým katolícke kostoly, kde je náš Pán prítomný sviatostným spôsobom vo svätostánku.
Je dôležité modliť sa všade: v škole, v autobuse, na večierku, medzi priateľmi. Celý svet musí byť preniknutý požehnaním. Rovnako dôležité však je navštevovať posvätné miesta, na ktorých na nás v určitom zmysle čaká Boh, aby sme si pri ňom mohli odpočinúť, načerpať silu, nechať sa naplniť a poslať. Keď kresťan vstúpi do nejakého kostola, nikdy v ňom nekoná iba turistickú prehliadku. Na okamih spočinie v tichu, po kloní sa Bohu a obnoví tak svoje priateľstvo a lásku k nemu. [Youcat 498]
Svätý [Ján Mária Vianney] poúčal svojich farníkov najmä svedectvom vlastného života. Podľa jeho príkladu sa veriaci naučili modliť sa a ochotne zotrvávať pred svätostánkom na návšteve u eucharistického Ježiša. „Netreba hovoriť veľa, ak sa chceme dobre modliť,“ vysvetľoval im farár, „vieme, že Ježiš je tam, vo svätostánku: otvorme mu svoje srdce, potešme sa jeho prítomnosťou. To je najlepšia modlitba.“ [Pápež Benedikt XVI., List pri príležitosti roku kňazov, 16. júna 2009]
