3.1 Prečo a ako by som sa mal/-a modliť?
Pri modlitbe vedieme rozhovor s Bohom (a nie iba monológ). Keď sa modlíš, venuješ čas spoznávaniu Boha a budovaniu vzťahu s ním. To je pre každého kresťana veľmi dôležité. Ježiš povedal svojim učeníkom, aby sa modlili často (Lk 22,46)Lk 22,46 – I povedal im: „Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“. Modlitba však nie je vždy jednoduchá: ako začať a čo povedať?
Najdôležitejšie je uvedomiť si, že Boh je pri tebe stále, aj práve teraz, keď surfuješ po internete… Nič ti nebráni práve teraz zavrieť oči a povedať Bohu, čo máš na srdci. Pros ho pomoc, povedz mu, čo je pre teba ťažké a poďakuj mu za všetko, čo máš. To je modlitba!
Čo je to modlitba?
Modlitba je povznesenie duše k Bohu. Keď sa človek modlí, vstupuje do živého vzťahu s Bohom.
Modlitba je veľkou bránou k viere. Ten, kto sa modlí, nežije už viac zo seba, pre seba a z vlastných síl. Vie, že jestvuje Boh, s ktorým sa môže rozprávať a čoraz viac sa mu zverovať. Už teraz hľadá kontakt s tým, s ktorým sa jedného dňa stretne z tváre do tváre. Preto k životu kresťana patrí každodenná modlitba. Modlitbe sa však nemožno naučiť tak ako nejakej technike. Modlitba je totiž dar, ktorý človek paradoxne dostáva práve tým, že sa modlí. [Youcat 469]
Pri bežných ľudských povinnostiach nesmieme stratiť kontakt s Kristom. Potrebujeme si vyhradiť chvíle výlučne na modlitbu. Bez modlitby sa nemožno zaobísť, ani v osobnom živote, ani pri apoštoláte. Ak sa najprv neposilníme modlitbou, nemôžeme podať autentické kresťanské svedectvo. Modlitba je zdrojom inšpirácie, energie a odvahy tvárou v tvár ťažkostiam a prekážkam: je zdrojom vytrvalosti a schopnosti prevziať iniciatívu s obnovenou silou. [Pápež Ján Pavol II., homília v Gorzove, 2. júna 1997]