4.48 A čo politika, ekonomika a životné prostredie?
Našu spoločnosť tvoria ľudia rôzneho zmýšľania a náboženstva, ktorí sa snažia spolunažívať v pokoji. Je dôležitou úlohou kresťanov zúčastňovať sa na spoločenskom a politickom živote, pričom politika hrá v spoločenskom živote kľúčovú úlohu. Aj v politike by mali byť východiskovými bodmi evanjelium a učenie Cirkvi.
To znamená, že napríklad aj ekonomická činnosť by mala slúžiť záujmom všetkých členov spoločnosti, bohatých i chudobných. Sme zodpovední za dobré spravovanie Zeme a jej prírodného bohatstva. Je dôležité mať úctu k Božiemu stvoreniu.
Ako sa kresťania zúčastňujú na politickom a sociálnom živote?
Veriaci laici priamo zasahujú do sociálneho a politického života tak, že oživujú kresťanským duchom časné skutočnosti a spolupracujú so všetkými ako opravdiví svedkovia evanjelia a tvorcovia pokoja a spravodlivosti. [KKKC 519]
Sú kresťania povinní zúčastňovať sa politického a spoločenského života?
Osobitnou úlohou kresťanských laikov je angažovať sa v duchu evanjelia, lásky, pravdy a spravodlivosti v politike, spoločnosti a ekonomike. Sociálne učenie Cirkvi im ponúka jasnú orientáciu.
Straníckopolitická činnosť je nezlučiteľná so službou biskupa, kňaza či rehoľníka. Títo ľudia tu totiž musia byť pre všetkých. [Youcat 440]
Ako sa má realizovať sociálny a ekonomický život?
Sociálny a ekonomický život sa má realizovať podľa svojich vlastných metód, v hraniciach morálneho poriadku, v službách celého človeka a celého ľudského spoločenstva a s rešpektovaním sociálnej spravodlivosti. Človek má byť jeho pôvodcom, stredobodom a cieľom. [KKKC 511]
Aký postoj má Cirkev ku kapitalizmu, prípadne k trhovej ekonomike?
Kapitalizmus musí byť včlenený do pevného právneho poriadku, aby sa nemohol stať iba prostriedkom ziskuchtivosti jednotlivcov. Cirkev niečo také rozhodne odmieta. Na druhej strane schvaľuje trhovú ekonomiku, ktorá stojí v službách človeka. Právny poriadok musí zabezpečiť, aby ekonomika slúžila všeobecnému blahu, a zaručiť, aby boli všetci zaopatrení životne dôležitými prostriedkami.
Sociálne učenie Cirkvi hodnotí všetky spoločenské inštitúcie podľa toho, nakoľko slúžia spoločnému dobru, teda nakoľko umožňujú „skupinám ako aj jednotlivým členom plnšie a ľahšie dosiahnuť vlastnú dokonalosť‘ (GS, 26). Platí to tiež pre ekonomiku, ktorá má v prvom rade slúžiť ľuďom. [Youcat 442]
Čo hovorí Cirkev o globalizácii?
Globalizácia nie je vo svojej podstate ani dobrá ani zlá, je to len opis skutočnosti, ktorá sa musí vedome utvárať. „Tento proces má svoj pôvod v ekonomicky rozvinutých krajinách a svojou povahou zahrnul do seba všetky ekonomiky. Je hlavnou hybnou silou na to, aby sa celé oblasti vymanili zo zaostalosti, a sám osebe predstavuje obrovskú príležitosť. Ak však tento celoplanetárny impulz nebude vedený láskou k pravde, môže viesť k bezprecedentným škodám a k novým rozdeleniam ľudskej rodiny“ (Benedikt XVI., CiV, 33).
Keď si kupujeme lacné džínsy, nemalo by nám byť ľahostajné, za akých podmienok boli vyrobené a či robotníci dostali za svoju prácu spravodlivú mzdu, alebo nie. Osud každého jednotlivca je dôležitý. Bieda nijakého človeka nám nesmie byť ľahostajná. „To všetko si naliehavo žiada existenciu skutočnej svetovej politickej autority" (Benedikt XVI., CiV [cit. Ján XXIII., encyklika Pacem in terris]), ktorá by sa starala o to, aby dochádzalo k spravodlivému vyrovnaniu medzi ľuďmi v bohatých a zaostalých krajinách. Chudobným krajinám sa príliš často odopierajú výhody ekonomickej globalizácie a nesú iba jej bremená. [Youcat 446]
Čo predpisuje siedme prikázanie?
Siedme prikázanie predpisuje rešpektovanie cudzieho vlastníctva praktizovaním spravodlivosti a lásky, miernosti a solidárnosti. Osobitne vyžaduje dodržanie sľubov a uzavretých zmlúv, nápravu spáchanej nespravodlivosti a vrátenie toho, čo bolo nespravodlivo nadobudnuté; rešpektovanie neporušiteľnosti stvorenstva rozumným a umierneným využívaním nerastných, rastlinných a živočíšnych zdrojov na celom svete s osobitným ohľadom na tie druhy, ktoré ohrozuje vymretie. [KKKC 506]
Ako sa má človek správať k zvieratám?
Človek má zaobchádzať so zvieratami, Božími tvormi, láskavo. Má sa vyhýbať tak prílišnej láske k nim, ako aj ich nezodpovednému využívaniu najmä na vedecké pokusy vykonávané mimo rozumných medzí a zbytočným trápením zvierat. [KKKC 507]
Čo zakazuje siedme prikázanie?
Siedme prikázanie zakazuje predovšetkým krádež, t .j. neoprávnené prisvojenie si cudzieho vlastníctva proti rozumnej vôli majiteľa. To sa deje aj platením nespravodlivých miezd, špekulovaním s hodnotou majetku s cieľom ťažiť z toho výhodu na škodu druhého, ako aj falšovaním šekov a faktúr. Siedme prikázanie okrem toho zakazuje daňové a obchodné podvody a úmyselné poškodzovanie súkromného alebo verejného majetku. Zakazuje aj úžeru, podplácanie, súkromné zneužívanie spoločného majetku, vedome zle vykonané práce a plytvanie. [KKKC 508]
Ako sa máme správať k životnému prostrediu?
Boží stvoriteľský plán napĺňame vtedy, keď sa staráme o Zem v súlade s jej zákonitosťami života, s jej druhovou rozmanitosťou, s jej prirodzenou krásou a s jej obnovujúcim sa bohatstvom ako o svoj životný priestor a keď tento životný priestor múdro udržiavame, aby sa v ňom dobre žilo aj budúcim generáciám.
V knihe Genezis hovorí Boh: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte šiju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi“ (Gn 1,28). S „podmanením zeme“ však človeku nebolo dané absolútne právo svojvoľne disponovať so živou a neživou prírodou, so zvieratami a rastlinami. Byť stvorený na Boží obraz znamená, že sa človek má starať o Božie stvorenie ako pastier a ochranca. Pretože v prvej knihe Písma je tiež napísané: „i vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil“ (Gn 2,15). [Youcat 436]
Ako sa máme správať k zvieratám?
Zvieratá sú, podobne ako my, stvorenia, o ktoré sa máme starať a z ktorých sa máme radovať tak, ako sa aj Boh teší z ich existencie.
Zvieratá sú Božím stvorením a sú obdarené citom. Je hriechom týrať ich, nechať trpieť a bez príčiny ich zabíjať. Človek však nesmie nadraďovať lásku k zvieratám nad lásku k ľuďom. [Youcat 437]
Prvou prosbou Modlitby Pána je volanie, aby sa posvätilo Božie meno, prišlo jeho kráľovstvo a uskutočňovala sa jeho vôľa. Ak je toto našou prioritou, všetko ostatné nám bude dané aj tak. Pokrok vo vede, ekonomika, spoločenský poriadok a kultúra nás neoberú o ľudskosť, ale budú odrážať lásku, ktorá jediná dáva život, zmysel a radosť nášmu ľudskému snaženiu. [Pápež Ján Pavol II., homília v Troms, 2. júna 1989]
