2.49 Čo sa stalo po Druhom vatikánskom koncile?
Väčšina ľudí bola nadšená z uvedenia nových myšlienok Druhého vatikánskeho koncilu do praxe. V niektorých krajinách, vrátane Holandska, sa zmene venovala priveľká pozornosť a inovácie sa stali samoúčelnými namiesto toho, aby boli prostriedkom posilňovania viery v Ježiša.
Stojí za to spomenúť, že práve v tomto čase sa relatívne veľká skupina kňazov a rehoľníkov rozhodla porušiť svoje sľuby a opustiť kňazské či rehoľné povolanie. Výsledkom koncilu však boli aj mnohé nové spoločenstvá a laické hnutia. Mnohé z týchto spoločenstiev a hnutí sa vedome zameriavajú na šírenie Ježišovho evanjelia.
Možno povedať, že pri svojom zrode prinieslo svetu princíp náboženskej slobody. Toto právo na slobodu sa však v kontexte moderného myslenia neinterpretovalo ľahko, keďže sa mohlo zdať, že moderná náboženská sloboda predpokladá neprístupnosť pravdy človeku a tým sa zrejme náboženstvo mohlo posunúť do sféry subjektívnych záležitostí. Bolo zaiste dielom Prozreteľnosti, že 13 rokov po uzavretí koncilu prišiel pápež Ján Pavol II. z krajiny, v ktorej marxizmus, teda konkrétna forma modernej filozofie štátu, odopieral slobodu vierovyznania. [Pápež Benedikt XVI., Úvahy nad 2. vatikánskym koncilom, 2. augusta 2012]
