2.4 Ako sa človek stane pápežom?
Keď pápež zomrie alebo rezignuje, všetci kardináli mladší ako 80 rokov sa zhromaždia vo Vatikáne na konkláve. Zo svojich radov vyberú nového pápeža. Hlasovanie sa opakuje až dovtedy, kým niektorý z kandidátov nezíska aspoň dve tretiny hlasov. Položí sa mu otázka, či prijíma pápežstvo a – ak odpovie kladne – aké meno si ako pápež vyberá.
Biely dym stúpajúci z komína Sixtínskej kaplnky znamená, že kardináli zvolili nového pápeža. Pápeža potom predstavia na balkóne Baziliky sv. Petra slovami „Habemus papam!“(„Máme pápeža!“)
Prečo Kristus ustanovil cirkevnú hierarchiu?
Kristus ustanovil cirkevnú hierarchiu s poslaním spravovať v jeho mene Boží ľud, a preto jej dal moc. Hierarchiu tvoria posvätní služobníci: biskupi, kňazi (presbyteri) a diakoni. Vďaka sviatosti posvätného stavu biskupi a kňazi vo vykonávaní svojej posvätnej služby konajú v mene a v osobe Krista Hlavy. Diakoni slúžia Božiemu ľudu diakoniou (službou) slova, liturgie a kresťanskej lásky. [KKKC 179]
Ako sa uskutočňuje kolegiálny rozmer ekleziálnej služby?
Podľa príkladu dvanástich apoštolov, spoločne vyvolených a poslaných Kristom, jednota členov cirkevnej hierarchie je v službe spoločenstva všetkých veriacich. Každý biskup vykonáva svoju službu ako člen biskupského kolégia v spoločenstve s pápežom a spolu s ním sa stáva účastným na starostlivosti o všeobecnú Cirkev. Kňazi vykonávajú svoju službu v rámci presbytéria partikulárnej cirkvi v spoločenstve so svojím biskupom a pod jeho vedením. [KKKC 180]
Prečo má ekleziálna služba aj osobný ráz?
Ekleziálna služba má osobný ráz aj preto, lebo na základe sviatosti posvätného stavu je každý zodpovedný pred Kristom, ktorý ho osobne povolal a zveril mu poslanie. [KKKC 181]
Prečo Cirkev nie je demokratickou organizáciou?
Princíp demokracie spočíva v tom, že všetka moc vychádza z ľudu. V Cirkvi však všetka moc vychádza z Krista. Preto má Cirkev hierarchickú štruktúru. Kristus jej však zároveň dal aj kolegiálnu štruktúru.
Hierarchický prvok v Cirkvi sa zakladá na tom, že v nej koná sám Kristus prostredníctvom zasvätených osôb, ktoré v Cirkvi zastávajú úrad. Tí preto môžu konať alebo udeľovať to, čo by nemohli konať alebo udeľovať sami od seba, to znamená, že v Ježišovom mene udeľujú sviatosti a s jeho splnomocnením vyučujú. Kolegiálny prvok v Cirkvi spočíva v tom, že Kristus zveril ucelenú vieru spoločenstvu dvanástich apoštolov, ktorých nástupcovia riadia Cirkev za predsedníctva Petrovho úradu. Z hľadiska tejto kolegiality sú neoddeliteľnou súčasťou Cirkvi koncily. Rozmanitosť obdarovania a univerzálnosť svetovej Cirkvi však môže prinášať ovocie aj v iných cirkevných grémiách, synodách a radách. [Youcat 140]
Blažení apoštoli, ktorí založili a vybudovali Cirkev, zverili do rúk Lína biskupský úrad. Línus sa spomína v Pavlových listoch Timotejovi. Po ňom nasledoval Anakletus a v treťom rade od apoštolov prijal biskupský úrad Klement. [sv. Irenej, Proti herézam, kn. 3, kap. 3 (PG 7, 849)]
