1.50 Aké dôležité je zmŕtvychvstanie?
Ježiš bol mŕtvy a opäť povstal k životu. Vstal z mŕtvych a sľúbil, že aj my vstaneme. Vzkriesenie je srdcom našej viery (1 Kor 15,14)1 Kor 15,14 – Ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera.. Ešte v Starom zákone Boh sľúbil svojmu národu večný život (Ez 37,5)Ez 37,5 – Toto hovorí Pán, Boh, týmto kostiam: Hľa, ja vložím do vás ducha, že ožijete!.
Po smrti budeme žiť ďalej, azda aj s Bohom. Na konci čias sa opäť spojíme s našimi telami. Vtedy sa naozaj začne večnosť s Bohom. S výnimkou tých, ktorí sa rozhodli uvážene a s konečnou platnosťou odvrátiť od Boha budeme všetci dokonale a naveky šťastní s Bohom v nebi po našom vzkriesení.
Aký je zmysel a spásonosný dosah zmŕtvychvstania?
Zmŕtvychvstanie je vrcholom vtelenia. Potvrdzuje Kristovo božstvo, ako aj všetko, čo robil a učil, a spĺňa všetky nám dané Božie prisľúbenia. Vzkriesený, víťaz nad hriechom a smrťou, je aj pôvodcom nášho ospravedlnenia a nášho vzkriesenia: už teraz nám získava milosť adoptovania za synov, ktoré je skutočnou účasťou na jeho živote ako jednorodeného Syna. Potom na konci čias vzkriesi naše telo. [KKKC 131]
Ako sa zmŕtvychvstaním zmenil svet?
Pretože odvtedy sa už smrťou nič nekončí, vrátila sa na svet radosť a nádej. A keď „smrť nad ním už nepanuje“ (Rim 6,9), nemá moc ani nad nami, pokiaľ patríme Ježišovi. [Youcat 108]
Čo sa stane po smrti s naším telom a s našou dušou?
Po smrti, teda po oddelení duše od tela, telo podľahne rozkladu, kým duša, ktorá je nesmrteľná, ide v ústrety Božiemu súdu a očakáva, že sa spojí s telom, keď pri Pánovom druhom príchode bude vzkriesené a premenené. Pochopiť, ako sa odohrá vzkriesenie, prevyšuje našu predstavu a naše chápanie. [KKKC 205]
Prečo veríme vo vzkriesenie „tela“?
Biblický výraz „telo" charakterizuje človeka v jeho slabosti a smrteľnosti. Boh však nepovažuje ľudské telo za niečo menejcenné. V Ježišovi Kristovi sám prijal „telo“ (inkarnácia), aby vykúpil človeka. Boh nevykúpil len ľudského ducha, ale vykúpil celého človeka, s dušou i telom.
Boh nás stvoril s telom a dušou. Na konci sveta neodhodí „telo“, t. j. celé stvorenie, ako nejakú starú hračku. V „posledný deň“ nás Boh vzkriesi v našom tele - to znamená, že vstaneme z mŕtvych so svojím telom, ktoré máme teraz, ale toto telo bude premenené na oslávené. Ani Ježiš nepokladal svoje prebývanie v tele iba za krátku epizódu. Keď sa po svojom zmŕtvychvstaní zjavil učeníkom, videli na jeho tele skutočné rany po ukrižovaní. [Youcat 153]
Čo sa s nami stane, keď zomrieme?
V smrti sa duša oddeľuje od tela. Telo zaniká, zatiaľ čo duša kráča v ústrety Bohu a čaká, až bude znovu zjednotená so svojím telom, vzkrieseným pri druhom príchode Pána.
Ako prebehne vzkriesenie nášho tela, je tajomstvom. Môžeme si však pomôcť obrazom a predstaviť si to takto: pri pohľade na cibuľku tulipánu ešte nedokážeme rozoznať, aký nádherný kvet z nej vyrastie v tmavej pôde. Pavol si je však celkom istý: „Seje sa potupené, vstáva slávne“ (1 Kor 15, 43a). [Youcat 154]
Čo znamená „spoločenstvo svätých“?
Do „spoločenstva svätých“ patria všetci ľudia, živí aj zomrelí, ktorí vložili všetku svoju nádej do Ježiša a krstom boli k nemu pričlenení. Pretože tvoríme v Kristovi jedno telo, žijeme v spoločenstve zahŕňajúcom aj nebo aj zem.
Cirkev je väčšia a živšia, ako by sme predpokladali. Patria do nej živí i zomrelí, aj keď ešte prechádzajú procesom očisťovania, alebo sú už v Božej sláve, známi i neznámi, veľkí svätci i celkom nenápadní ľudia. Môžeme si navzájom pomáhať bez ohľadu na hranicu smrti. Môžeme prosiť o príhovor svojich patrónov alebo obľúbených svätcov, ale aj našich zosnulých príbuzných, o ktorých veríme, že už sú u Boha. A naopak, svojím príhovorom môžeme prispieť na pomoc našim zomrelým blízkym, ktorí ešte prechádzajú vlastným očistením. Čokoľvek jednotlivec vykoná alebo vytrpí pre Krista, to osoží všetkým. Žiaľ, aj opačne však platí, že každý hriech škodí celému spoločenstvu. [Youcat 146]
Po vzkriesení… budú jestvovať dve kráľovstvá a každé z nich bude mať jasné hranice: jedno bude Kristovo, druhé diablovo, jedno bude pozostávať z dobrých, druhé zo zlých – obe však budú pozostávať z anjelov a ľudí. Prví nebudú mať vôľu hrešiť, druhí zasa silu. Ani jeden z nich nebude mať silu vybrať si smrť, prví však budú žiť skutočne a šťastne večným životom. [sv. Augustín, O viere, nádeji a láske (Enchiridion), kap. 29, 111 (PL 40, 284)]
